Zdá sa, ako keby Európa znova stratila svoj smer. Ako keby šla v dvadsiatom prvom storočí zopakovať pohromy storočia dvadsiateho. Zdá sa, že Európa má románik s kolektivizmom. Odmieta sa poučiť z lekcií, ktoré jej boli uštedrené. Má strach zo slobody, obvzlášť v podnikaní a ekonomike. Európske elity vyprázdnili Európu od viery v Boha. Úplne ju vyčistili práve včas pre vzostup novej viery – islamu.
Štyri zdroje minulej slávy
Americký sociológ Rodney Stark sa zaoberá príčinami, ktoré viedli v minulosti k vzostupu Európy. Ponúka štyri hlavné dôvody. To, čo kresťanská viera dala Európe, podľa neho nebola len idea jednotnosti jednej civilizácie, ale i štyri civilizačné dary: 1. viera v rozum, počnúc vierou v pokrok v teológii; 2. viera v kreativitu v technológii a v organizačné inovácie; 3. viera v užívaní rozumu a slobody v politike a pri budovaní štátu; 4. viera v aplikáciu rozumu v podnikaní.
Ako Stark podotýka, Európu spravilo veľkou najviac to, čo pochádzalo z ľudského ducha a možnosti pôvodu v Stvoriteľovi. Človek nemusí veriť v Boha, aby videl silu, ktorou viera dokázala pozdvihnúť horizonty ľudských možností.
V dvadsiatom storočí si Európa zvolila cestu idúcu proti tejto viere, v prospech vízie osvietenstva, ktorú si okázalo velebila. Dvadsiate storočie vykúpalo sen univerzálneho rozumu v univerzálnom krviprelievaní. Ak človek cíti vinu a nie je žiadny Boh, nie je nik, komu sa môže vyspovedať. Je len neznesiteľné bremeno. Európa po dvadsiatom storočí nosí so sebou ťažké bremeno.
Kríza v duši Európy
Nie je potrebné vyratúvať všetky fakty demografickej krízy. Čoskoro bude príliš málo zamestnaných na to, aby platili príspevky veľkej skupine dôchodcov, ktorí navyše budú žiť dlhšie. A to v období, keď na zosobášený pár pripadá ledva jedno dieťa. Pre štát takéto rodiny znamenajú bankrot. Pre rodiny takáto samota prináša nedostatok ľudskosti. Pre spoločnosť takýto stav znamená nízku morálku. Ostatné civilizácie budú takýto stav vnímať ako slabosť. Ako chýbajúcu vôľu presadiť sa. Čo sa skrýva za stratou vôle Európy?
Veľká časť „krízy Európy“ je krízou osvietenstva. Na tomto základe civilizácia nemôže byť budovaná, môže byť len spálená do posledného vlákna svojho knôtu. Pokým ľudia nebudú mať víziu niečoho väčšieho ako vlastnej prirodzenosti, nemôžu sa inšpirovať. Iba druh transcendentálnosti, ktorý poukazuje na božské, inšpiruje civilizáciu a kultúru. Sekulárna kultúra degraduje univerzálne morálne princípy do pozície subjektívnych osobných priorít.
Najsekulárnejší myslitelia Európy na túto krízu myslia neradi. Pre Američana je zložité pochopiť, prečo tí, ktorí písali európsku ústavu, nevychádzali z vnútorného dynamizmu judaizmu a kresťanstva v Európe oveľa otvorenejšie. Židovské a kresťanské dedičstvo je pôvodcom Európy a stále jej najvážnejšou a najzásadnejšou silou.
Výzva islamu
Moslimskej populácie dnes v Európe rapídne pribúda, a to tak prostredníctvom imigrácie, ako i vyššej pôrodnosti. Ako keby prostredníctvom vlastných tiel investovali do budúcnosti spôsobom, akým to Európania nerobia.
V minulosti sa moslimovia integrovali v rámci európskej spoločnosti, morálky a hodnôt. Dnes sa však mnohí integrovať nesnažia. Jedno z očakávaní západných demokracií bolo, že imigranti prijmú základné hodnoty hostiteľských krajín. Nie je ešte zreteľné, čo sa udeje, ak si veľké skupiny imigrantov nebudú želať splniť toto očakávanie.
Predpokladom multikulturalizmu bolo, že všetky kultúry sú si rovné a kompatibilné vo svojich morálnych a politických prioritách. Ukazuje sa, že to nebola pravda.
Krátkodobým nebezpečenstvom pre Európanov môžu byť doma vychovaní teroristi, no hrozivejším dlhodobým sa ukazuje byť podpora vodcov svetového terorizmu európskymi moslimami. To sa už deje.
Démonizovanie Ameriky
Európske kultúrne elity boli dlho počas Studenej vojny naklonené doľava a ľavica mala vlastné propagandistické motívy a pohnútky vo vzťahu k USA. Európske elity pociťujú zvláštne nepriateľstvo voči anglo-saskému ekonomickému mysleniu a rakúskej ekonomickej škole s ich dôrazom na iniciatívu, riziko, flexibilitu a slobodu. Európska ľavica verí, že zarábať peniaze a vytvárať zisk je obscénne.
Kvôli demografickej kríze bude pre Európu dôležité, aby vytvorila viac bohatstva, ako jej ekonomiky boli doteraz nútené vytvoriť. Bude sa vyžadovať platenie penzie na oveľa dlhší čas ako si plánovači štátu blahobytu po druhej svetovej vojne predstavovali. Zdravotná starostlivosť sa stáva oveľa sofistikovanejšou a podstatne drahšou.
V Európe je čas prestať predstierať pohŕdanie ekonomikami, ktoré pracujú lepšie, než tá európska. Európa zistí, že zúfalo potrebuje spojenectvo USA. Američanom je zas zrejmé, že skúšky, ktoré pred nimi stoja v podobe Číny, Indie a Stredného východu, si budú vyžadovať spojenectvo so silnou Európou. Hlboko nás preto znepokojuje choroba duše a ilúzií ohľadom vlastného duchovného života, ktorými Európa trpí. Chceme a potrebujeme, aby Európa bola úspešná, a to skoro. Prosím, Európa, zobuď sa! Svet ťa potrebuje.
Autor je americký teológ a filozof, spolupracuje s American Enterprise Institute. Článok je skrátenou podobou prednášky, ktorá pôvodne odznela na seminári v Benátkach dňa 18. novembra 2005.
Preložil Ľuboš Mikuška, spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 07/2006.
