365 voliteľov pre Obamu, 173 voliteľov pre McCaina. Republikáni v mínuse v oboch komorách Kongresu, demokrati vo väčšine so ziskom 20 kresiel v Snemovni reprezentantov a 7 v Senáte. To je výsledok volieb v USA, ktoré sa konali 4. novembra 2008 a priniesli nevídané mediálne ovácie, ale aj ťažké vytriezvenie.
Vytriezvenie pre voličov charizmatickej dvojice republikánov McCain/Palin a ovácie pre lídra nového kultu „zmeny a nádeje” – zvoleného prezidenta Baracka Obamu. Zmenila sa Amerika tak, ako ju poznáme?
Na rase nezáleží
Neodškriepiteľným faktom, ktorý sa stal mantrou spravodajstva na celom svete, je, že Američania posadili do oválnej pracovne prvú hlavu štátu čiernej pleti. Demokrata. Pre republikánov je tento fakt síce trpkým, ale historickým zavŕšením emancipácie Afroameričanov, ktorú Lincolnova strana v polovici devätnásteho storočia tak trochu neúmyselne začala. Barack Obama nie je v exekutíve žiadnou lastovičkou. Netreba zabúdať, že práve v radoch republikánov vyrástli a zažiarili Afroameričania ako generál Colin Powell, bývalý Bushov minister zahraničných vecí, jeho nasledovníčka v úrade Condoleezza Rice alebo jeden z kandidátov na budúceho šéfa republikánov a bývalý viceguvernér štátu Maryland Michael Steele.
Faktor Palin
Víťaz republikánskych primárok John McCain stavil všetko na jednu kartu. Keď to išlo s číslami v prieskumoch dolu vodou, do kampane prekvapujúco vtiahol ambicióznu guvernérku štátu Aljaška Sarah Palin. Bola veľkou neznámou, ale sebavedomým vystupovaním, politicky nekorektnou rétorikou a prirovnávaním k „narúžovanému pitbullovi” si rýchlo získala srdcia republikánskych nadšencov. Niektorí volební stratégovia republikánov potrebovali Palin na pritiahnutie sklamaných voličiek Hillary Clinton, ktorá prišla o demokratickú nomináciu po tesnom súboji s Obamom. V skutočnosti „hokejová mama” z Aljašky viac mobilizovala ostrovčeky McCainom frustrovaných kresťanských konzervatívcov ako nerozhodné voličky v strede politického spektra. Štyria z desiatich konzervatívnych republikánov prišli k volebným urnám len vďaka jej charizme. Hlasy deviatich z desiatich voličov, ktorí podporovali v primárkach Hillary, odišli pre Obamu. V posledných týždňoch kampane Palinovú zavalila lavína podpásových mediálnych útokov. Verejnú mienku infikovali pochybnosti o jej kompetentnosti, medzerách v zahraničnej politike a paradoxne, o šatníku. Mnohých nasrdilo, že v časoch finančnej krízy jej investície do imidžu nemali so skromnosťou nič spoločné.
Hlavou proti múru
Súboj o Biely dom skončil skôr ako začal, a to najmä kvôli hospodárskemu cyklu bagrujúcemu dno svojej krivky. Šesť z desiatich voličov označilo krívajúcu ekonomiku za hlavnú motiváciu ísť voliť. Prirodzene Baracka Obamu. Iba jeden z desiatich voličov išiel voliť kvôli témam, ktoré rozhodli voľby v roku 2004 – terorizmu, bezpečnosti a Iraku. McCain bol správny kandidát pre nesprávny čas. V závese Busha lámajúceho rekordy nedôveryhodnosti a s republikánmi unavenými z vládnutia bola reakcia na prvé rany finančnej krízy rozpačitá a málo pružná. Republikáni neunavili len seba, ale aj svojich voličov. McCainove volanie po reformách nenašlo uši, ktoré by počúvali. Do prvej línie preto nasadil intenzívnu negatívnu kampaň proti Obamovi, oprávnene spochybňujúcu jeho politickú skúsenosť, kompetentnosť a pokútnych kamarátov z čias politického dospievania. Obama, obohnaný aurou nevinnej posvätnosti, nemusel útoky ani odrážať. Negatívna kampaň zrazila McCaina k zemi ako neposlušný bumerang. Demokratom, hladným po moci, táto „blbá nálada” nahrala na smeč. Oproti roku 2004 republikáni stratili 7 percent registrovaných voličov, kým demokrati pribrali 11 percent. Na vlne odlivu republikánskych sympatizantov dokázal Obama zhromaždiť viac ako 600 miliónov dolárov v sponzorských príspevkoch na svoju rekordne drahú kampaň, čo je takmer dvojnásobok oproti McCainovi. Ešte nikdy v dejinách politického marketingu sa nestalo, že by kandidát mal k dispozícií takú sumu peňazí, ktorú nedokáže minúť.
Povolebná matematika
Prehier a ponížení republikánov by sme z týchto volieb mohli extrapolovať hneď niekoľko. Bolesť pri srdci zmierňuje fakt, že ich prehra nebola taká devastujúca, ako si triumfujúci demokrati a mediálne elity vysnívali. Bushov volebný mág Karl Rove v komentári pre Wall Street Journal upozornil na porovnanie výsledkov tohtoročných volieb s tými spred štyroch rokov. Vtedy Bush obhájil prezidentský mandát pre druhé volebné obdobie a republikánom voľby priniesli nečakane veľa ziskov v Kongrese, na guvernérskych stoličkách a v zastupiteľských zboroch jednotlivých štátov. Čísla dokazujú, že dramatický nárast voličskej účasti sa nekonal. Do volebných miestností prišlo len o 6,5 milióna viac voličov ako v roku 2004. V čistom vyjadrení Obama vyhral prezidentské kreslo so zanedbateľným rozdielom 2,1 percenta hlasov voličov oproti výslednému počtu hlasov pre Busha z roku 2004. Podarilo sa mu to mobilizáciou menšín, najmä mladých Afroameričanov do 30 rokov a Hispáncov, ktorých časť pretiahol z tábora republikánov. V roku 2004 ich za Busha hlasovalo 44 percent, v roku 2008 za McCaina o dvanásť percent menej. McCaina porazilo hlasovanie nohami. Oproti roku 2004 sa k urnám nedostavilo 4,1 milióna tradičných republikánskych voličov, z ktorých niektorí dezertovali k demokratom, nezávislým alebo zostali doma. Varovná je nízka mobilizácia veteránov a náboženskej pravice, ktorých dôveru bude musieť nová generácia republikánov znovu vybojovať. Výsledky hovoria jasnou rečou. Amerika nie je rozdelená o nič menej ako pred štyrmi rokmi. „Obama revolution” sa nekoná.
Späť za kuchynský stôl
Na druhej strane, „Reagan revolution” sa nekončí. S Bielym domom a Kongresom v rukách demokratov sa rovnováha moci mierne nakloní doľava. Za volant si sadnú sociálni inžinieri európskeho strihu, no budú musieť šoférovať po americkej ceste, ktorá je stále dláždená stredopravými hodnotami. Demokrati nedostali mandát na rozširovanie chápadiel vlády, ani žiadne „zdaň a miň” experimenty. Naznačuje to prieskum organizácie Club for Growth, uskutočnený v dvanástich kongresových obvodoch, kde voliči unavení zo skorumpovaných republikánov posadili do kresla demokratov. Tam kde sa zmenili stranícke preferencie, hodnoty voličov zostali rovnaké – menej vlády, nižšie dane, menej verejných výdavkov a menej regulácie. Ďalšou indíciou je skutočnosť, že Obama zmobilizoval voličov sľubom daňových úľav pre stredné vrstvy, esenciálnej to téme republikánov. Aké z toho vyplývajú poučenia pre republikánov, ale aj iných konzervatívcov bez štátnej príslušnosti? Po prvé, držať sa svojich hodnôt. V prípade republikánov to znamená návrat k obhajobe stredopravých princípov, na ktorých zvíťazila Reaganovská koalícia. Ako poznamenal Karl Rove, republikáni musia počúvať, o čom priemerné americké rodiny rozprávajú za „kuchynským stolom.” Sú to témy, na ktoré republikáni v tejto kampani trestuhodne zabudli – dane, hypotéky, práca, vzdelanie pre deti, dôchodkové schémy. Signálom dôležitosti hodnotových tém sú výsledky referend, ktoré sprevádzali hlasovanie vo volebný deň. Napríklad voliči v štátoch Florida, Arizona a prekvapujúco aj v Kalifornii, kde Obama rozdrvil McCaina, odmietli návrh na povolenie registrovaných partnerstiev homosexuálov. Po druhé, je nutné nájsť novú generáciu lídrov, ktorých hlasy budú tieto hodnoty obhajovať zoči-voči stále sebavedomejším demokratom. Zdrojom talentov v Republikánskej strane bol vždy populárny zbor guvernérov. Okrem Sarah Palin, ktorá vo svojom federálnom krste ohňom so cťou obstála, vychádza nad obzor hviezda prvého indoamerického guvernéra Bobbyho Jindala z Louisiany alebo Charlieho Crista z Floridy. Prekvapiť môžu aj ambiciózni mladí kongresmani ako Eric Cantor z Virgínie alebo Paul Ryan z Wisconsinu. Uvidíme. Možnosť odvety sa otvorí v novembri 2010. Kampaň sa už začala.
Autor je spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2008.
