„Musí dôjsť k ďalšiemu radikálnemu zvýšeniu minimálnej mzdy“, znie odkaz Roberta Fica, ktorý symbolizuje aktuálne návrhy: ministerstva práce na jej zvýšenie z 520 na 580 eur v budúcom roku a jeho návrh na 60 % priemernej mzdy od roku 2021. Realitou overené ekonomické zákonitosti však odhaľujú ich škodlivosť.
Pripomeňme, že mzda je cena, konkrétne cena práce, ktorá je výsledkom dohody medzi dopytujúcim zamestnávateľom a ponúkajúcim zamestnancom. Tak ako platí gravitačný zákon, platia aj zákony dopytu a ponuky, a to i na trhu práce. Pri vyššej cene ľudia nakupujú menej a ponúkajú viac. Inak to nie je ani po zavedení a zvýšení minimálnej mzdy. Tá však zakazuje dohodnúť sa a teda zamestnancom pracovať za nižšiu mzdu.
Minimálna mzda prináša nielen viditeľné zvýšenie mzdy niektorých zamestnancov, ale aj menej viditeľné negatívne dôsledky ako zníženie pracovných príležitostí a zvýšenie nezamestnanosti, primárne najmenej produktívnych ľudí. Napríklad podľa ekonómov Davida Neumarka a Williama Waschera spôsobuje zvýšenie minimálnej mzdy o 10 % pokles zamestnanosti nízko kvalifikovaných ľudí o 1 až 3 %. Čím rýchlejšie minimálna mzda rastie, čím je vyššia a trhovej vzdialenejšia a čím viac práceschopných ľudí zasahuje, tým výraznejšie prevažujú negatívne dôsledky nad priaznivými a tým viac sa prelievajú aj na ostatných a celú ekonomiku.
A to sa deje a ešte viac môže diať na Slovensku. Úroveň minimálnej mzdy k priemernej u nás patrí v EÚ k najvyšším a jej výška rastie podstatne rýchlejšie ako priemerná mzda a ešte rýchlejšie ako produktivita práce. V rokoch 2015 až 2018 rástla priemerne za rok o 8%, zatiaľ čo priemerná mzda o vyše 4 % a produktivita práce len o vyše 2 %. Počas tohto obdobia aj s aktuálnym rokom ju vlády zdvihli o 40,6 % a dnes ministerstvo presadzuje jej ďalší skok na budúci rok až o 11,5 %. Podobne sa minimálna mzda zvýši aj v roku 2021, ak prejde návrh poslancov Tomáša a Fica na jej ukotvenie na 60 % priemernej mzdy.
Najmenej kvalifikovaní a najviac nezamestnanosťou ohrození by sa tak stali pre zamestnávateľov drahší a poklesli by pracovné príležitosti v nízko honorovaných odvetviach (reštaurácie, stavebníctvo, či maloobchod) a v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkou priemernou mzdou, napríklad v Prešovskom kraji. Mzdové náklady zamestnávateľov sa však výrazne zvýšia aj na iných zamestnancov. Na minimálnu mzdu je totiž naviazaných viac ako 40 zákonov. Príkladom je ďalších päť pásiem minimálnych mzdových nárokov až do 2-násobku základnej minimálnej mzdy. Dôsledkami bude aj obmedzenie podnikania, investícií, miezd a celkového produktívneho zamestnania, zvýšenie cien a daňovo-odvodového zaťaženia, či rozšírenie tieňovej ekonomiky.
Presadzovanie ďalšieho radikálneho zvýšenia minimálnej mzdy je prejavom ekonomického ignorantstva. Je najvyšší čas ho zastaviť a cenu práce odpolitizovať. Pragmatickým krokom k tomu môže byť zmrazenie minimálnej mzdy, prípadne naviazanie jej zmeny na produktivitu práce. Systémovým riešením však je zrušiť zákonný inštitút minimálnej mzdy, ktorý obmedzuje zmluvnú slobodu ľudí, je prostriedkom politického populizmu a živí korporativistický štát. Odkaz politikom je: neregulujte cenu práce a nechajte ju na dohodu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 22. septembra 2019.
