Minister školstva chce obmedziť počet žiakov osemročných gymnázií. Spôsob, akým to chce urobiť, nemá s reformou školstva veľa spoločné.
Minister Mikolaj obhajuje návrhy na zavedenie kvót na počet žiakov v osemročných gymnáziách politickými, nie odbornými argumentmi. Odvoláva sa na slabé výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA a na odporúčanie OECD, v ktorom sa odhaľujú príčiny ich zaostávania.
Jednou z nich je vraj skutočnosť, že príliš skorá stratifikácia nadaných detí brzdí napredovanie tých slabších. Podľa OECD si totiž deti zo sociálne slabších vrstiev, ktoré sa dnes už politicky korektne nazývajú „deťmi z menej podnetného prostredia“ či „deťmi s odloženým úspechom“, zaslúžia, aby od nich šikovnejší spolužiaci neodchádzali do výberových škôl, ale aby ich „potiahli“ na základnej škole k lepším výkonom.
Sociálne inžinierstvo
Napriek tomu, že tieto argumenty artikulovala autorita, akou je OECD, sú skôr „sociálno-inžinierskeho“ ako odborného razenia. Do odbornej diskusie vnášajú viac otáznikov ako zmysluplných riešení, pretože sú zamerané viac na zabezpečenie rovnosti (až rovnakosti) vo vzdelávaní, ako na rozvoj kvality vzdelávacej ponuky. Okliešťujú rozmanitosť vzdelávacích ciest, obchádzajú individuálne záujmy a schopnosti detí a obmedzujú ich právo na slobodný výber školy. Rozhľadený minister školstva ich síce do istej miery musí rešpektovať, no nemal by ich nekriticky prijímať za vývoj určujúci trend.
Žiaľ, minister Mikolaj nič iné zatiaľ z rukáva nevytiahol. Preto sa vlastne ani nemožno čudovať, že návrhy, ktorými ide riešiť „problematické“ osemročné gymnáziá, sú rovnako hrubo zjednodušujúce ako argumenty, ktorých sa drží: smerujú k ich cielenému útlmu a k ich celkovej likvidácii. Nad možnými prínosmi osemročných gymnázií zrejme príliš neuvažoval. Keby áno, možno by jeho návrhy až tak nesúzvučili s požiadavkami OECD, ale mali by istú opodstatnenú logiku. Lebo osemročné gymnáziá nepochybne problematické sú. Len tie dôvody, pre ktoré to tak je, sú trochu iné, ako prezentuje rezort školstva.
Áno, je ich priveľa
Osemročných gymnázií je naozaj priveľa. Avšak vo vzdelávacom systéme, v ktorom môžu právnické i fyzické osoby slobodne zriaďovať školy, ide o jav celkom legitímny. Problémom nie je to, že ich toľko vzniká, ale to, že v systéme neexistujú žiadne „opravné“ mechanizmy, ktoré by ich počet prirodzene, to znamená bez umelého obmedzujúceho zásahu štátnych štruktúr, regulovali.
Osemročné gymnáziá sú výberovými školami, z čoho logicky vyplýva, že by nemali rásť ako huby po daždi a nemali by sa „premnožiť“. Vtedy automaticky klesá ich úroveň. Ak sa tak deje, je to chyba systému, nie špecifický problém osemročných gymnázií. K tejto nepriaznivej situácii do značnej miery prispelo aj zle nastavené normatívne financovanie, ktoré neberie do úvahy skutočný kvalitatívny výkon školy. Rušením osemročných gymnázií však problém nízkej kvality škôl nezmizne, ani sa nezlepší ich financovanie. Naopak, problémy vyskočia niekde inde.
Nezmysel
Hlavný dôvod, pre ktorý sa majú osemročné gymnáziá utlmiť, je vraj zvýšenie úrovne základných škôl. Väčší nezmysel si len ťažko možno predstaviť. Pripomína to socialistické hospodárske plánovanie, v ktorom sa zvyšovala kvalita jogurtov obmedzením ich ponuky na dva druhy – s lekvárom a bez. Táto cesta je slepá. Na to, aby deti zo základných škôl húfne neodchádzali na osemročné gymnáziá, stačí urobiť jedno – dôsledné reformné zmeny, a to na oboch druhoch škôl. Len vtedy budú fungovať obe možnosti bez toho, aby sa museli centrálne regulovať počty ich žiakov.
„Reformný“ minister školstva by mal preto v prvom rade hľadať „ozdravné“ nástroje na posilnenie rôznorodých vzdelávacích možností, nie rušiť školy s problematickou diagnózou. To by však znamenalo nielen lepšie nastaviť financovanie škôl, ale najmä preorať skostnatenú štátnu školskú inšpekciu, objektivizovať jej výstupy, posilniť autoevalváciu škôl, a najmä zrealizovať skutočnú, nielen fingovanú obsahovú reformu, v rámci ktorej by sa zdvihla výkonová latka aj osemročným gymnáziám, aj základným školám tak, aby ju nemohli podliezť.
Žiaľ, takýto rozmer Mikolajova reforma nemá.
Autorka je analytička KI.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 3. júna 2008.
