Minister vnútra nechce napádanie slovenských občanov Číňanmi vyšetriť, tvrdí Ondrej Dostál, ktorého z demonštrácie eskortovali.
Do roku 1998 pôsobil ako novinár a komentátor. Po víťazstve protimečiarovských síl išiel do politiky, aby ju mohol priamo ovplyvňovať. Bol vedúcim politického a tlačového oddelenia Demokratickej strany. Dnes je podpredsedom OKS a zároveň riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. V uplynulých rokoch podal niekoľko podnetov a trestných oznámení, najmä na politikov. Jedno z najznámejších sa týkalo majetkových pomerov Jána Slotu. V komunálnej politike, kde pôsobí ako poslanec v bratislavskom Starom Meste, často bojuje proti megalomanským plánom developérov. Bol však aj jedným z tých, ktorí chceli počas návštevy čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa upozorniť na porušovanie ľudských práv v jeho krajine. Po policajnom zásahu skončil v cele. So sociológom ONDREJOM DOSTÁLOM (38) sa zhováral ROLAND KYŠKA.
Podľa vás ministerstvo vnútra nechce vyšetriť incidenty a útoky Číňanov na našich občanov pred Prezidentským palácom. Prečo si to myslíte?
Všetky informácie svedčia o tom, že slovenských občanov napádali Číňania na slovenskom území v prítomnosti slovenskej polície, ktorá im v tom nebránila. Práve naopak, ak voči niekomu zasiahla tvrdo, tak voči slovenským občanom. Stalo sa to na verejnom priestranstve, kde bolo aj mnoho médií. Zábery boli v televízii, na internete. Normálne by bolo, keby minister vnútra urobil všetko pre to, aby sa objasnilo, čo sa stalo, aby sa preverilo, či polícia postupovala tak, ako mala. Sme v situácii, keď minister vnútra bagatelizuje, keď hovorí, že išlo o potýčku medzi dvomi skupinami, ktoré dáva na jednu úroveň, pričom nerozlišuje, že jedna napádala a druhá bola napádaná. Mám preto pocit, že sa to snaží zamiesť pod koberec, a nie zistiť, čo sa stalo.
Minister Kaliňák však povedal, že je pripravený komunikovať s mimovládkami, ale problém je na vašej strane, lebo ho nikto neoslovil. Prečo ste tak neurobili?
Podávam rôzne podnety a oznámenia, ale toto sa mi javí také evidentné, že tam bol porušený zákon a polícia nepostupovala tak, ako mala, že som nepredpokladal, že vedenie polície a minister vnútra nijako nezareagujú. Nepociťoval som potrebu špeciálne informovať ministra o tom, čo si mohol prečítať v novinách, pozrieť v televíziách, na internete.
Prečo ste o tom nehovorili spolu na výbore pre ľudské práva?
Tam bola jedinečná príležitosť, aby si minister vypočul nás, ktorí sme na námestí boli. On to však odmietol a odišiel s tým, že výbor nie je uznášaniaschopný. Ale takým bol preto, že jeho koaliční poslanci zasadnutie výboru ignorovali. Premietli sme tam najdôležitejšie zábery, komentovali, v čom je, podľa nás, problém. Minister vnútra mal možnosť pozrieť si to a reagovať alebo povedať, že to preverí. Odovzdali sme mu aspoň správu vrátane prepisu toho najdôležitejšieho z videozáznamu (viac tu). Dúfam, že si to preštuduje.
Aký by mal byť podľa vás postup ministra vnútra?
Minister mal dať prešetriť postup polície a to, či tam nedochádzalo k trestnej činnosti.
Očakávate teda nejaké ospravedlnenie a rekreáciu vo Vysokých Tatrách, ako to urobil Robert Kaliňák v prípade poľskej novinárky kazašského pôvodu Balli Marzecovej?
Takúto divnú ponuku odmietla aj Balli Marzecová, ktorú zbili policaji a odvliekli z rovnakého námestia, hoci bola jediná a mala ohlásené zhromaždenie, ktoré nebolo zakázané. Myslím si, že takáto ponuka nepríde a aj keby prišla, nik z nás ju neprijme.
Prečo je dôležité, aby sa hovorilo o porušovaní ľudských práv v Číne?
Máme istú historickú skúsenosť, ešte pred dvadsiatimi rokmi sme žili v komunistickom režime, ktorý obmedzoval základné ľudské práva. Nemali sme slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania. Keby sme sa vtedy o niečo podobné pokúsili, asi sa tu dnes nerozprávame, ale ja som možno ešte stále v policajnej cele a vy ako novinár by ste o tom nemohli písať, lebo nebola sloboda tlače. V Číne je to stále tak, dokonca horšie, ako bývalo kedysi na Slovensku na konci osemdesiatych rokov. Vnímam to ako našu povinnosť voči ľuďom, ktorí žijú v podobnom režime. Mali by sme urobiť, čo je v našich silách a obmedzených možnostiach, aby sme im pomohli.
Traja najvyšší ústavní činitelia asi nemajú vo svojej mentálnej výbave potrebu hovoriť o tom. Myslíte si, že aktivisti to mohli zmeniť a nejako ich k tomu doviesť?
My sme sa snažili ich k tomu povzbudiť, doručili sme im otvorený list, aj keď sme si nerobili veľké ilúzie o tom, že si ho čo i len prečítajú. V pondelok pred návštevou Chu Ťin-tchaa sme prišli na stretnutie s inaugurovaným prezidentom a pokúsili sme sa upozorniť na túto tému tak, že sme z farebných papierov urobili transparent s nápisom „Ľudské práva v Číne“, ktorý nám z veľkej časti potrhali fanúšikovia pána prezidenta, pričom fascinujúca je podobnosť správania fanúšikov slovenského a čínskeho prezidenta. Aj keď tí prví konali spontánne a dorážali na nás inštinktívne, tí druhí boli zorganizovaní a dobre pripravení. V prípade inaugurácie pritom nešlo o nič, čo by bolo kritické voči prezidentovi, nápis „Ľudské práva v Číne“ nikoho na Slovensku, v demokratickej krajine, nemôže urážať. Dokonca ani prezidenta.
Ako to prebiehalo na námestí počas návštevy čínskeho prezidenta?
Bol som tam pomerne krátko. Po príchode na námestie som sa dozvedel, že bránia našim ľuďom, aby rozprestreli plagát. Vždy prišli Číňania a prekryli ho. Rozhodli sme sa ísť na druhú stranu námestia, ale upozornili ma, že jeden Číňan nás sleduje a pohybuje sa za nami. Odskúšal som si to na vlastnej koži. Rozvinuli sme transparent, hneď bol pred nami iný čínsky, ktorý ten náš prekryl. Posunuli sme sa dopredu, dozadu, doboku – Číňania s nami. Potom som videl, ako slovenská polícia neadekvátnym, tvrdým spôsobom, držiac ho pod krkom, vykrúcajúc ruky a ťahajúc za vlasy, odvádza mladého aktivistu Róberta Mihályho.
Neprovokoval?
Róbert Mihály bol aj na inauguračnom stretnutí, kde ho napádali fanúšikovia prezidenta za jeho názory, jeho výzor. Bol som presvedčený, že tam len pokojne stál. Ako som neskôr videl z videozáznamu, držal nad hlavou transparent, keď k nemu prišiel Číňan, pokúsil sa mu plagát vytrhnúť, udrel ho do hlavy. Číňan zmizol, ale keď sa Róbert otočil, Číňan sa vrátil a vytrhol mu plagát. Róbert ho možno v nejakom afekte strčil, ale nato prišli dvaja Číňania a vzápätí polícia. Chytili Róberta aj jedného z Číňanov. Toho potom pustili a Róberta ťahali do ohradenej zóny. Ľudia kričali, aby ho pustili, veď jeho napadli, a viacerí sme to vyhodnotili tak, že to nemôžeme polícii dovoliť. Vznikla tam mela, ktorá sa skončila tak, že Michala Havrana mladšieho a mňa zložili na zem a odviedli. Spolu s nami aj jedného z členov Falung gongu, Rada Herdu, ktorý tam len blízko stál s nerozvinutým transparentom, ale polícia mu povedala: Hlavu na zem. Tak si ľahol na zem, dal ruky za chrbát. Potom ho odviedli za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, pričom nebola jediná výzva, ktorú by neuposlúchol.
Čo sa dialo potom na polícii?
Tá brutálna časť sa odohrala na námestí, ako nás spútali a viedli k autu s vytočenými rukami a tlačili nám hlavu na kapotu. Aj keď nikto nekládol odpor. Na polícii nás dali do ciel, museli sme vybrať veci z vrecák, odovzdať šnúrky z topánok, prehľadali nás. Nechali nás v cele, dlhšie sa nič nedialo. Následne bol predvedený aj jeden Číňan, o ktorom som sa neskôr dozvedel, že bol obvinený z toho, že ukradol moje letáky. Potom ma previezli na iné oddelenie, kde mi vrátili veci a kde som sa už mohol pohybovať voľne po chodbe. Čakal som na výpovede, ktoré som mal dve. Jednu ako poškodený krádežou letákov a druhú ako podozrivý zo spáchania priestupku.
Viete už, aké to bude mať dôsledky pre vás?
Nikto mi nič neoznámil, ale podľa toho, čo sa verejne povedalo, neočakávam žiadne dôsledky.
Hneď na začiatku minister Kaliňák tvrdil, že vaše zhromaždenie bolo zakázané, a teda ste nemali na námestí čo hľadať. Vy vravíte, že ste boli na zhromaždení, ktoré zvolala Kancelária prezidenta. Ako to teda bolo?
Zhromaždenie, ktoré som ohlásil na miestny úrad, bolo zakázané z dôvodu, že sa tam má konať iné, ktoré skôr oznámila Kancelária prezidenta. Tá to síce popierala a ja si tiež myslím, že ho nezvolala, ale o tom bude rozhodovať súd. My sme spravili len to, že sme rešpektovali právny stav vyplývajúci z rozhodnutia o zákaze nášho zhromaždenia a vyzvali sme ľudí, aby prišli na zhromaždenie organizované Kanceláriou prezidenta. Navyše Výbor OSN pre ľudské práva v roku 1994 konštatoval, že zhromaždenie niekoľkých jednotlivcov na mieste, kde sa koná uvítacia ceremónia hlavy cudzieho štátu, ktorá je na oficiálnej návšteve s tým, že táto ceremónia bola vopred ohlásená štátnymi orgánmi, nemôže byť považované za zhromaždenie. Výbor rozhodol, že obvinenie organizátora takejto skupiny za to, že vopred neoznámil zhromaždenie, bolo v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Ľudia teda majú právo prísť a prejaviť svoj názor, upozorniť na problémy, ktoré v tej-ktorej krajine existujú.
Prečo polícia, podľa vás, počas oboch dní preventívne uzatvárala skoro celé námestia pred inštitúciami, kam smeroval Chu Ťin-tchao?
Zo strany polície to bola snaha ulahodiť čínskemu prezidentovi a neznepríjemňovať mu pobyt na Slovensku tým, že by sa musel pozrieť na nejakých slovenských občanov, ktorí upozornia na tému ľudských práv alebo demokracie.
Od pádu režimu prešlo bezmála 20 rokov, prečo je naša polícia stále taká opatrnícka?
Ešte sme v samostatnej Slovenskej republike nemali prezidenta, ktorý by nemal za sebou členstvo v komunistickej strane. Premiér je rovnako bývalý komunista, ktorý sa vyjadril, že si nevšimol november 1989. Komunistickú mentalitu možno pozorovať vo veľkej časti slovenskej vládnej ganitúry. Tak asi nie je až také šokujúce, že aj represívne zložky sú tým postihnuté.
Kto boli Číňania, ktorí na námestí zasahovali a ktorých médiá označujú ako „mužov v čiernom“?
Neviem. Myslím si, že ani nie je tým najpodstatnejším, či to boli agenti čínskej tajnej služby, ľudia zo sprievodu prezidenta, diplomati z ambasády alebo iní ľudia niekým organizovaní. Podstatné je, že slovenská polícia konala podľa ich pokynov a nebrala nikoho z nich, hoci sa dopúšťali agresívneho správania voči slovenským demonštrantom. Títo muži sa pohybovali vnútri ohradenej, zakázanej zóny, kam nikto z nás nemohol. Ich totožnosť musela byť evidentne známa slovenskej polícii a tá musela mať informáciu o tom, že týchto ľudí má počúvať. Nerozumiem tým tančekom okolo, keď Kaliňák vyhlásil, že je smiešne, že by to boli agenti, neskôr, že to boli ľudia z čínskej ambasády. Potom to Čína poprie. Ak to boli fakt diplomati, tak by sa mali vyvodiť dôsledky, slovenské ministerstvo zahraničných vecí by malo zakročiť a poslať protestnú nótu, prípadne týchto ľudí označiť za persony non grata.
Niektorí z týchto Číňanov v oblekoch si fotili tváre demonštrantov aj novinárov. Nemohlo dôjsť k nezákonnému zhromažďovaniu osobných údajov?
Ak by to boli novinári alebo súkromné osoby, tak by to asi bolo v poriadku. Ale ak by to boli ľudia, ktorí konali v zhode so slovenskou políciou, teda to boli úradné osoby, tak tam určite je problém, ak si vás zaznamenávajú. Hlavne ak sú to, nedajbože, zástupcovia cudzej moci.
Podali ste už niekoľko podnetov na politikov alebo na vyšetrenie rôznych javov v spoločnosti. Naposledy na prešetrenie zastrašovania ústavného sudcu Orosza. V akom je to štádiu?
Generálna prokuratúra ma informovala, že v predmetnej súvislosti už koná jej vojenská súčasť.
Čo vás viedlo k podaniu takéhoto podnetu?
Z informácií, ktoré som si prečítal v médiách, som dospel k záveru, že polícia v tejto veci nekoná, pretože policajná hovorkyňa reagovala slovami, že žiadne podanie od sudcu Orosza neevidujú. Zdá sa mi to absurdné a takáto situácia ma zvyčajne vedie k tomu, aby som konal. Je očividné, že sú tam podozrenia zo spáchania trestného činu a polícia alebo prokuratúra tvrdia, že budú konať, až ak dostanú podnet. Veď policajti aj prokurátori čítajú noviny, dokonca sa ich na to novinári pýtajú a v takých veciach, ako bolo podozrenie z priotrávenia manželky ústavného sudcu, by automaticky mali začať konať. Keď sa tak nedeje, prečo im nevyhovieť? Tak dám takýto podnet.
Je to z ich strany strach angažovať sa v takýchto prípadoch?
Neviem, či by som to nazval strachom. Generálny prokurátor nemusí mať strach. Ak premiér Fico nečíta noviny a chváli sa tým, to je jedna vec. Ale prokuratúra má začať konať a je jedno, či sa o veci dozvie z podnetu alebo z novín.
Dali ste podnet pre výroky Jána Slotu v Pavlovciach, kde dourážal Maďarov. Čím sú tieto jeho slová nebezpečné?
Takéto výroky nepatria ani do krčmy, nieto do úst verejného činiteľa, ktorý ich vyslovuje na verejnom zhromaždení a uráža príslušníkov iného národa. V teoretickej rovine na to existujú dva názory. Podľa jedného by sa nemali trestať verbálne výroky, ani tie extrémne. Druhý je, že máme historickú skúsenosť s nacizmom, holokaustom i komunizmom a niektorými útokmi je možné naplniť skutkovú podstatu trestného činu. Náš Trestný zákon pozná takéto trestné činy. Ak sa ich niekto dopúšťa, mala by polícia konať a vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Ak sa ich dopúšťa verejný činiteľ, tak o to skôr.
Čo hovoríte na argumentáciu Krajskej prokuratúry v Prešove, podľa ktorej Slota „svojimi vyjadreniami chcel pritiahnuť pozornosť slovenských občanov na posilnenie a podčiarknutie národnej hrdosti a prebudiť v nich ducha vlastenectva“?
Tá argumentácia bola absurdná, keď hovorila, že Slota zreteľne oddelil vrahov od starých Maďarov, pričom ich oddelil akurát čiarkou v rámci jednej vety. Už potom v rozhodnutí o sťažnosti, ktoré robila Generálna prokuratúra, sa snažili trochu to vyjadrenie zahladiť. Ale rozhodnutie krajskej prokuratúry bolo úsmevné.
Skôr smutné, ako úsmevné…
Rozhodnutie bolo smutné, ale spôsob argumentácie bol úsmevný. To azda ani nemohli myslieť vážne.
Ďalšie vaše podanie sa týkalo majetkových pomerov Jána Slotu. Skoro každý vidí, že žije nad pomery. Aj to zamietli.
Výsledkom je len to, že bude vykonaná nejaká daňová kontrola. Je evidentné, že Ján Slota nemohol nadobudnúť majetok, ktorý užíva, len z príjmov, ktoré vykázal a zdanil. Polícia a prokuratúra nemá chuť venovať sa takýmto kauzám.
Čo predpokladáte, ako dopadne kontrola?
Podľa mňa nezistia nič, z čoho by mohli vyvodzovať voči Slotovi nejaké závery.
Ján Slota je stále rešpektovaný, nielen desatinou voličskej populácie, ale aj politikmi, veď je v koalícii. Prečo?
Zrejme existuje časť obyvateľstva, ktorej vyhovuje takéto vulgárne správanie, urážanie iných národov, nacionalizmus. Slovensko v tom nie je výnimočné, takíto politici existujú aj v iných krajinách. To, v čom sme výnimoční, je, že takýto politik sa podieľa na vládnej moci a pre relevantné politické strany nie je neprijateľné vytvárať s ním vládne koalície. A to jednak pre tie, ktoré sú s ním pri moci, ale, ak som dobre zachytil, tak aj pre SDKÚ. Tá sa vyjadruje, že nepôjde so Smerom po budúcich voľbách, ale takéto vyjadrenie smerom k SNS sa zatiaľ zdráhala dať. Je divné, ak má niekto problém ísť do koalície s Ficom, ale prípadne je ochotný ísť so Slotom.
Rozhovor bol pôvodne uverejnený v týždenníku Plus 7 dní dňa 3. júla 2009.
