„Tak nám zrušili vojenčinu,“ vypočul by si koncom minulého roka Švejk, keby žil. Po Slovinsku a Maďarsku totiž ďalšia z obrany-menej-schopných krajín tzv. novej Európy, Česko, vojenčine dala zbohom. Len stredoeurópsky „tiger“, Slovensko, nie a nie popustiť korisť v podobe osudov stoviek (tisícok?) bezmenných občanov.
Občanov? Nuž, ako sa to vezme. Ľudia sú si v právach rovní, hovorí ústava. Majú právo na vzdelanie, právo na prácu, právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať, či inak zarábať. Ako ktorí, zabudol zákonodarca dopovedať.
Že po tom, čo ste vlani dovŕšili 27 rokov veku, ešte študujete na vysokej škole? „Na to ste po maturite mali dosť času.“ Že ste doktorandom? „To môžete byť aj potom.“ Že ste zamestnaný, či podnikáte, teda platíte odvody a dane, a tak štátu pomáhate niesť ťarchu starostlivosti o čoraz nákladnejších nezamestnaných či čoraz viac dôchodcov? „Nevymýšľajte! Obrana otčiny je vašou povinnosťou a vecou cti!“ A platiť odvody a dane nie? Môcť si z týchto občianskych povinností vybrať, nejeden menej rovný medzi rovnými, som si istý, by volil tú druhú. Na rozdiel od nejedného „občana“ celkom dobrovoľne a bez reptania.
Ešte že, ironicky myslené, návrh zákona o študentských pôžičkách parlament neschválil. V opačnom prípade by totiž tí, ktorým by odklad definitívne vypršal, mohli za štúdium zaplatiť zbytočne. Pekná predstava!
Keby si „starostlivý apko štát“ porovnal, na koľko ho vyjde jeden dočasný vojak, otriasol by sa v základoch. Podľa medializovaných informácií náklady na výcvik, ubytovanie, ošatenie a stravu jedného „záklaďáka“ presahujú 40-tisíc korún. A to v tom ešte nie sú zahrnuté napríklad dôchodkové odvody, ktoré štát za občana na základnej vojenskej či civilnej službe platí. Len aby sa nezabudlo, za študenta vysokej školy ich už (od roku 2004) neplatí.
Napriek tomu si náčelník generálneho štábu ozbrojených síl pred niekoľkými dňami neodpustil poznámku, že niektorí sa nástupu vojenčiny snažia vyhnúť trebárs tým, že sa „nechajú zapísať na vysokú školu“. Aké opovrhnutiahodné! Zjavne si neuvedomil, že „zapísať sa“ na vysokú školu nejde tak, ako zapísať sa do pamätnej knihy nejakého mesta či klubu filatelistov. Niečo pre to treba urobiť, splniť nejaké podmienky.
Aj keď z času na čas z prostredia ministerstva presiakne informácia, že možno už v lete či v jeseni tohto roka sa bude rukovať naposledy, jediným oficiálne prezentovaným termínom zrušenia vojenčiny je stále koniec roka 2006. Ak by to tak malo byť, ministerstvo by muselo vyjsť s farbou von najneskôr niekedy v polovici roka 2006, teda doslova v predvečer parlamentných volieb. Takže zrušenie vojenčiny? Cui bono?
Autor je redaktor denníka SME
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2005
