Obchodná vojna, dlhová kríza či iné aktuálne problémy pútajú pozornosť médií. Diskusia o ich spoločnej podstate a tiež o kľúčovej výzve do budúcnosti však chýba.
Za najväčší spoločensko-ekonomický problém, od ktorého sa odvíjajú tie ostatné, považujem relativizovanie a podkopávanie hodnôt a inštitúcií Západu, tým podkopávanie jeho zdrojov bohatstva a slobody. Žijeme síce v najlepších časoch, ale vzdávame sa ich koreňov ako individualizmus s osobnou slobodou a zodpovednosťou, slobodný trh a konkurencia s diverzitou, decentralizácia, rešpekt k vlastníctvu a dohodám, ochrana vlastníckych práv, obmedzenia koncentrácie moci, panstvo práva, či sloboda pohybu a myšlienok.
Veľké zbohatnutie Európy a Severnej Ameriky od začiatku 19. storočia zdôvodňuje Deirdre McCloskey aj verbálnym podporovaním a realizovaním myšlienok klasického liberalizmu slobodnejšími a v dôstojnosti rovnejšími ľuďmi. Podnikanie a rešpekt k vlastníctvu sa stali buržoáznymi cnosťami. Nárast bohatstva sa neskôr rozšíril do celého sveta – od začiatku 19. storočia sa zvýšil HDP na obyvateľa v súčasných cenách o 1000 % (v USA až o 3000 %) a podiel absolútne chudobných klesol z 95 % v roku 1820 na 9,6 % v roku 2015.
Extrémna chudoba výrazne klesla v ostatných desaťročiach v Ázii, Latinskej Amerike a sčasti v Afrike, najmä tam, kde sa otvorili obchodovaniu so zahraničím a medzinárodnému podnikaniu. Príkladom sú Čína a India (hoci ešte obmedzené čínskou komunistickou štátostranou, či indickým kastovníctvom). Výstižné sú slová indického ekonóma Gurcharana Dasa, že „princípy, ktoré priniesli tak veľa prosperity a slobody Západu, sa uplatňujú v krajine Východu“. Západ sa však od nich odkláňa a prvkami socializmu sa zavíruje. Centrálny regulátor sníma z ľudí čoraz viac ich zodpovednosti a nahrádza ju finančnou a regulačnou záťažou. Kým verejné výdavky k HDP krajín Západnej Európy a USA tvorili v roku 1820 5 až 10 %, tak dnes je to 40 až 60 %. Počas ostatnej ekonomickej krízy sa vo väčšine krajín ešte zvýšil, vo Francúzsku z 52,5 % v roku 2007 až na 56,5 % v roku 2017.
Kapitalizmus je dnes deformovaný sociálnym štátom a nafúknutými vládami, politickou centralizáciou a intervencionizmom s korporativizmom. Dôsledkom je viac mentality nárokovateľnosti, menej reálneho podnikania a dlhové pasce. Osobitným rizikom je kombinácia štedrých, zadlžených a nákladných sociálnych štátov a eurozóny ako transferovej únie. Časovanou finančnou bombou sú najmä ich väčšie implicitné dlhy, najmäpriebežne financovaných dôchodkov. Dnešné sociálne štáty navyše motivujú k pre nich ekonomicky nevýhodnej migrácii. Hrozbou pre Západ sú tiež autoritatívni a populistickí politici, konštruktivistickí intelektuáli, ruská hybridná vojna a politický islam.
Kľúčovou výzvou je oživiť a napĺňať úspešnú tradíciu individualizmu, reálneho podnikania a ďalších civilizačných hodnôt a inštitúcií Západu. Môžeme k tomu prispieť tlakom na politikov k dodržiavaniu rovnosti pred právom a spravodlivosti, nedotknuteľnosti vlastníckych práv, či hnutiami za znižovanie daní, slobodné peniaze, slobodný obchod a odluku rôznych oblastí života od štátu. Podstatné je však viac podnikať, využívať alternatívy na súkromnej báze, držať sa zásad poctivosti, šetrnosti a finančnej zodpovednosti a šíriť étos kapitalizmu: vyzdvihovať podnikanie, zbohatnutie a dosahovanie ziskov bez pomoci štátu, či konkurenciu a rešpekt k vlastníctvu a dohodám.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 2. decembra 2018.
