Po dlhšej dobe sme sa opäť stali svedkami otvorenia debaty o zmene územného členenia krajiny. Kým v roku 2005 bola v popredí snaha predstaviteľov hlavného mesta zabezpečiť i Bratislave štatút vyššieho územného celku nasledovaná občianskymi a samosprávnymi iniciatívami za samostatný Spiš či Zemplín, tento krát sa hovorí o redukcii počtu krajov, pričom túto diskusiu umelo „zhora“ spustila SNS.
Vo vyhláseniach predstaviteľov SNS sa myšlienka „návratu“ k trom krajom neobjavuje prvý raz. Už koncom roka 2005 nám podpredsedníčka národniarov Anna Belousovová priblížila ich konkrétnu predstavu o územnom členení Slovenska na tri kraje a dve naše veľkomestá (hlavné mesto Bratislava a „metropola východu“ Košice) so štatútom kraja, teda 3+2. SNS vtedy navyše navrhla i ďalšiu modifikáciu „trojkového“ variantu, a to na úrovni krajských miest, keďže centrom Východoslovenského kraja by sa mal stať Prešov, Stredoslovenského Žilina a Západoslovenského Nitra. Čo na to povedať?
Je pochopiteľné, že za modelom troch veľkých krajov dodnes nostalgicky trúchlia najmä všetci bývalí i súčasní komunisti. Išlo totiž o model, ktorý je centralistický, avšak pre potrebu územného vymedzenia pôsobnosti samosprávy ho nemožno považovať za osvedčený. Komunistický režim samosprávnu demokraciu ako takú predsa v území vôbec neumožňoval. Je smutné a zahanbujúce, že tieto súvislosti nechápe absolventka geografie Anna Belousovová. Dôvod, prečo vôbec vyvolávajú takú pozornosť tri kraje, na ktoré sa v tisícročnej histórii (tomu by mali rozumieť i národniari) územie Slovenska delilo len v krátkom období 1960-1990, je zrejme ten, že významná časť súčasnej populácie prežila veľkú časť svojho života práve v onom období. Pravdou je, že od 13. storočia sa na našom území uplatňoval systém komitátov, stolíc či žúp v počte 17 až 21.
I ak by sme ignorovali históriu tak, ako to robí SNS, praktická dostupnosť krajských centier navrhnutých národniarmi by vyzerala pre mnohých obyvateľov problematicky, a to i v dnešnej dobe, kedy moderné dopravné prostriedky už nahradili „konské povozy,“ ako nás poučil Ján Slota. Uznajte sami: 1. z Čiernej nad Tisou sa prostriedkami verejnej dopravy (vlakom, autobusom) dostanete do 130 km vzdialeného potenciálneho krajského sídla Prešova za dve a pol hodiny; 2. z Fiľakova by ste do takmer 190 km vzdialenej Žiliny navrhovanej za centrum stredného Slovenska cestovali aspoň tri a pol hodiny a 3. z Holíča do 115 km vzdialenej Nitry ako prípadnej metropoly západu takmer dve a pol hodiny. Je jasné, že SNS nestojí o priblíženie samosprávy občanom. Oveľa viac ju zaujíma, či naše kraje vyhovujú kritériám EÚ. Hľa, národniari, ktorí ešte nedávno kričali „Svoje si nedáme – cudzie nechceme!“, dnes rozdeľujú krajinu tak, aby čo najviac ulahodili Bruselu.
Vzácne triezvou chvíľkou bol nápad Jána Slotu, aby v krajských parlamentoch zastupovali občanov len starostovia obcí a primátori miest, keďže i dnes ich tam je nemálo. No ak by sa prv neuskutočnila komunálna reforma, teda združovanie obcí, a nič nenasvedčuje, že súčasná vláda si na takúto reformu trúfa, v každom z troch krajských zastupiteľstiev by muselo sedieť takmer tisíc starostov a primátorov. Viac zástupcov ľudu nájdete snáď už len v čínskom parlamente.
Je smutné a zahanbujúce, že návrh SNS na redukciu počtu krajov podporil primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, člen KDH. Toho KDH, ktoré má vo svojom programe variant 12 žúp, toho KDH, ktoré principiálne nesúhlasilo v roku 2001 s uzákonením ôsmich samosprávnych krajov. Vidina možnosti zabezpečiť hlavnému mestu štatút samostatného kraja mu zastiera zrak natoľko, že by sa spojil i s čertom, princípy musia ísť bokom.
Treba pripomenúť, že keď v roku 1996 vtedajšia vládna koalícia v zložení HZDS-SNS-ZRS schválila rozdelenie krajiny na osem krajov, bolo to i hlasmi SNS. Márne by ste vo vtedajšej rozprave hľadali vyjadrenia poslancov SNS za variant troch krajov. Treba tiež pripomenúť, že keď sa počas prvej Dzurindovej vlády v roku 2001 schvaľovala „osmička“ zdedená z mečiarizmu i pre účel územnej samosprávy krajov, opäť to bolo i hlasmi vtedy opozičnej SNS, vrátane jej predsedu. Súčasná aktivita SNS je preto len veľkohubým gestom.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 7. marca 2007.
