V pondelok 30. januára 2012 bola v Bratislave predstavená Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (Initiative for a Free and Prospering Europe, IFPE), ktorá kritizuje politickú a ekonomickú centralizáciu Európskej únie a dáva si za cieľ ponúkať jej funkčné alternatívy. Rozprávali sme sa s jedným z jej zakladateľov, ekonómom Petrom Gondom, riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Čo Vás viedlo k vytvoreniu tejto iniciatívy?
Spomeniem aspoň niektoré dôvody. Téma mi je z odborného pohľadu blízka. Približne desať rokov upozorňujem na systémové riziká a negatívne dôsledky smerovania európskej ekonomickej integrácie. Vôbec ma však neteší, že sa napĺňajú a realita je ešte horšia. Dnes urýchľovaná centralizácia Európy tak vo mne vyvoláva ešte väčšiu obavu o budúcnosť v priestore, kde žijeme: z koncentrácie moci a obmedzovania slobody, rozvratu základných ekonomických a morálnych princípov, či napríklad z inflačnej špirály. Takúto iniciatívu preto považujem za nanajvýš aktuálnu, dôležitú a potrebnú.
Keď ma preto oslovil Marek Nikolov s myšlienkou vytvorenia neformálnej protieurovalovej koalície, rád som súhlasil. Spolu s Robertom Mátéffym a následne aj s Jozefom Filkom, Rudolfom Požgayom, Matúšom Pošvancom a ďalšími sme za dva mesiace pripravili iniciatívu, nakoniec širšiu ako sme na začiatku uvažovali. Spontánne tak z protieurovalovej koalície vznikla iniciatíva proti politickej a ekonomickej centralizácii (za slobodnejšie a prosperujúcejšie podmienky) v Európe a zo slovenskej sa stala európska.
IFPE je teda pôvodne slovenská iniciatíva, hoci je v nej viacero zahraničných signatárov?
Áno, IFPE sme vymysleli a ako európsku platformu založili v Bratislave. Podarilo sa nám zatiaľ do nej vtiahnuť a na spoluprácu získať dvanásť rešpektovaných európskych think tankov, desať renomovaných európskych profesorov a ďalších významných signátorov. Spomedzi profesorov ekonómie spomeniem napríklad také vo svete uznávané kapacity ako Jesús Huerta de Soto zo Španielska, Pascal Salin z Francúzska, či Roland Vaubel z Nemecka a Kevin Dowd z Veľkej Británie. Všetci signatári vyjadrili plnú podporu textu iniciatívy a ochotu a záujem o spoluprácu v ďalšom období jej fungovania. To dáva iniciatíve silnú odbornú váhu. Stále však naberá na sile, keďže sa k nej postupne pridávajú ďalšie inštitúcie a jednotlivci, vrátane ekonomických expertov.
Čo predstavuje a aký je cieľ IFPE?
IFPE je spontánne vzniknutá, nami iniciovaná a pripravená európska platforma strážcov slobodných spoločností v EÚ, ktorá chce byť argumentačnou protiváhou centrálnym plánovačom a regulátorom v Únii. Tí totiž, povedané slovami Friedricha Hayeka, s osudovou domýšľavosťou nerešpektujú hranice rozumu a konštruktivisticky zhora pretvárajú podmienky v Európe. Naša iniciatíva predstavuje koordinovaný, nepolitický a argumentmi podložený hlas slobody a alternatívy voči dnešnému euro-smerovaniu. Spoločným menovateľom jej zakladateľov a signatárov sú „iba“ princípy slobodnej spoločnosti. Iniciatíva tak združuje ekonómov a ľudí iných profesií, klasických liberálov, libertariánov a konzervatívcov, či veriacich, agnostikov a neveriacich.
Hlavným cieľom je, aby sa IFPE stala účinnou argumentačnou protiváhou politikov a byrokratov v EÚ centralizujúcich Európu, vyvíjala sústredený odborný tlak na zastavenie nimi roztočeného kolotoča centrálnych zásahov a prispievala k prinavráteniu podmienok, ktoré boli aj v Európe zdrojom slobody a bohatstva, ako voľný trh, vlastnícke práva, konkurencia, rôznosť a kryté peniaze. V texte iniciatívy www.ifpe.sk/sk uvádzame štyri konkrétne ciele jej existencie.
Plánujete aj ďalšie kroky, napr. vstupovanie do verejnej diskusie, organizovanie rôznych podujatí a pod.?
Áno. Vytvorenie a spustenie IFPE považujeme za odrazový mostík pre ďalšie, kontinuálne a na seba nadväzujúce aktivity, zamerané na jej ciele. Aktuálne sústreďujeme a dopĺňame na stránke www.ifpe.skargumentačnú „muníciu“: publikácie, štúdie, články, prednášky, prezentácie a iné materiály, primárne od signatárov iniciatívy. Budú užitočným zdrojom informácií pre kohokoľvek, aj pre médiá, či politikov. S ekonomickými expertmi a inými signatármi budeme prostredníctvom e-mailov pripravovať a následne publikovať spoločné stanoviská a návrhy. Tie budeme zasielať aj relevantným zástupcom EÚ a vládam jednotlivých krajín. Z aktivít spomeniem napríklad ešte články, diskusie, prednášky a konferencie, ktoré budeme realizovať s partnermi iniciatívy.
Osobitne sa zameriame na podstatu najväčších aktuálnych a pripravovaných hrozieb: intervencie ECB s inflačnými tlakmi do budúcnosti a Európsky stabilizačný mechanizmus (trvalý euroval) s rizikom trvalej podpory morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti zadlžených vlád a ich veriteľských finančných inštitúcií. Aj keď vývoj v eurozóne a EÚ vidíme viac alebo menej skepticky, iniciatíva nebude vydávať signály pesimizmu, ale konštruktívnej kritiky a alternatívnych návrhov. Budeme prezentovať alternatívy riešení európskej dlhovej krízy a smerovania európskej integrácie a k tomu iniciovať diskusiu.
Zástancovia centralizácie EÚ zvyknú argumentovať, že inej reálnej cesty niet.
Veru tak. Živia vo verejnosti mýtus, že európska integrácia v podobe, ako prebieha, je nevyhnutná a prospešná, napríklad pre spoločný trh a mierový vývoj v Európe. Jej smerovanie s centrálne riadenými harmonizáciami a reguláciami tak prezentujú ako „jednosmerku“ a kritikov tejto alternatívy označujú emotívne za protieurópskych. K búraniu tohto mýtu dúfam prispeje aj naša iniciatíva. Práve realizovaná európska integrácia, postavená na centrálne riadenej harmonizácii a reguláciách rôznych ľudí, spoločenstiev a ich politík je logicky chybná, sebadeštrukčná a prinášajúca vážne negatíva. Nerešpektuje hranice rozumu a poznania centrálneho regulovania a ani základné ekonomické zákonitosti.
Centrálna harmonizácia spôsobuje napríklad spriemerovávanie, väčšiu pasivitu a brzdí motiváciu byť úspešnejším a presúvať sa za odlišnými podmienkami. Tým ide proti podstate konkurencie a trhu. Centrálne harmonizovať podmienky s cieľom vytvárania konkurenčných podmienok a trhu je preto osobitný ekonomický nezmysel. Spoločný trh a ekonomická integrácia vyžadujú reálnu konkurenciu, podloženú rôznosťou (aj podmienok), pravidiel dodržiavania vlastníckych práv, dohôd a zmluvnosti a neexistenciu prekážok pre slobodnú výmenu, nie centrálne riadenú harmonizáciu.
Sociálno-inžinierska snaha z centra vytvárať podmienky pre čo najmenej rozdielov v Únii a jej politické centralizovanie vedú k vytváraniu transferovej Únie. To je systémovým zdrojom pnutí, konfliktov, napríklad postavených na nacionalizme, nie mierového vývoja. Dnešné smerovanie európskej integrácie mi tak viac ako jednosmerku pripomína „slepú uličku“, či ešte viac „cestu do priepasti“, „plavbu Titanicom“ alebo „cestu do rúk Veľkého brata“. Možno aj preto, že sa kumuluje s ďalšími systémovými príčinami európskej dlhovej krízy.
Akými?
V eurozóne sú zabudované minimálne ďalšie dve systémové príčiny dlhovej krízy: nadnárodný menový administratívny monopol symbolických a nekrytých peňazí s bankovníctvom čiastočných rezerv a inštitucionálne nastavenie EMU a politika ECB, umožňujúce financovanie deficitov verejných financií jednotlivých vlád. Ide o obdobu podstaty problému centrálne zničených peňazí vo svete (vrátane USA, či Číny), znásobenú jeho presunutím na nadnárodnú úroveň. Pripomínam, že univerzálne systémové príčiny aktuálnej finančnej a dlhovej krízy sú dnešné centrálne plánované a riadené menové a bankové systémy nekrytých mien a deficitne financované verejné výdavky. Tie podporujú ilúziu udržateľného života nad pomery. Centrálne banky, komerčné banky a vlády žijú v peňažno-dlhovej perverznej symbióze a podporujú morálny hazard. Finančný systém dnes stojí na centrálnom riadení a nekrytých symbolických peniazoch bez vnútornej hodnoty, teda „na vode“.
Eurozóna ale predstavuje vyššiu formu centrálneho menového plánovania a experimentu, ktorým sa prvýkrát vytvára menová únia rôznych štátov v značne rozdielnych oblastiach s bankovníctvom čiastočných rezerv, jednou menou a centrálnou bankou, vydávajúcou symbolické a nijakou komoditou nekryté peniaze. Eurozóna motivuje k zadlžovaniu jej členov. Vlády vedia, že sa im oplatí cez deficit a dlh prenášať financovanie časti svojich programov na iných daňovníkov a držiteľov eura mimo ich krajín. K tomu sa navyše pridáva ECB, ktorá čoraz častejšie priamo alebo nepriamo financuje dlhy vlád vo finančných problémoch. A nakoniec, bol vytvorený dočasný euroval (EFSF), ktorý sa má transformovať na trvalý euroval (ESM) a aj s tým už vyslovila súhlas dosluhujúca slovenská vláda.
Ako by podľa Vás vyzerala fungujúca alternatíva? Je teda potrebné zmeniť súčasnú štruktúru EÚ, alebo stačí brániť terajší stav?
V prvom rade by európski politici, byrokrati a ECB mali, tak ako ich k tomu vyzýva IFPE, ukončiť doterajšie a neprijímať plánované opatrenia, ktorými posilňujú politickú a ekonomickú centralizáciu Európy. Neriešia nimi príčiny krízy, ale problémy odkladajú a náklady rozkladajú v čase a zvyšujú. ECB by napríklad mala upustiť od tvorby nekrytých peňazí masívnymi nákupmi vládnych dlhopisov a úvermi komerčným bankám, ktoré do budúcnosti znamenajú výrazné inflačné tlaky. Ukončiť by sa mal tiež dočasný a nefunkčný euroval, neprijímať jeho trvalý nástupca a ani spoločné európske dane, eurobondy a iné kroky, ktoré vedú k európskej fiškálnej únii a hospodárskej vláde. Zastaviť tak rozbehnutú alternatívu centralizácie Únie je pre slobodnejšie a prosperujúcejšie podmienky nevyhnutné, ale ani zďaleka nie je postačujúce.
Alternatívami voči dnešnej euro-centralizačnej alternatíve v kontexte cieľov IFPE sú akékoľvek cesty (voľnejšej a dobrovoľnej) integrácie a spolupráce, ktoré budú postavené na princípoch slobodných výmen a voľného pohybu, vlastníckych práv, slobodnej konkurencie, rozmanitosti, zmluvnej slobody a neobmedzovaných ekonomických aktivít, nie na základe centrálnych harmonizácií a regulácií. IFPE bude iniciovať diskusiu o týchto rôznych alternatívach transformácie EÚ na spoločenstvo slobodných ľudí žijúcich v prosperujúcich spoločenstvách.
Predpokladom fungujúcej alternatívy je súčasne reálne riešenie dlhovej krízy, na začiatku prenesením zodpovednosti primárne na zadlžené vlády a ich veriteľov, a odstraňovanie príčin dlhovej krízy, s pravdepodobne vyššími nákladmi na začiatku, ale s nižšími nákladmi a vyššími prínosmi v dlhodobom horizonte. Odrazom k nim je financovanie vládnych dlhov z privatizácie a riadené bankroty dlhom najviac zasiahnutých krajín. Na odstraňovanie príčin krízy je potrebné realizovať zásadné zmeny vo verejných financiách, v menovom a bankovom systéme a ich privilegovanom vzťahu. Vyrovnané alebo prebytkové rozpočty dosiahnuté bez zvyšovania daní a striktné a vymáhateľné pravidlá rozpočtovej disciplíny sú príkladmi reformy verejných financií. Cieľom menovej a bankovej reformy by mali byť slobodné a zdravé peniaze, na začiatku zavedením plného komoditného krytia meny. Dôležité je tiež neumožniť ECB financovať vládne dlhy. Zavedenie úplného rezervného krytia vkladov na požiadanie a odstránenie legislatívnych prekážok slobodných rozhodnutí na trhu peňazí (vrátane zrušenia inštitútu zákonného platidla a funkcie peňažného monopolu centrálnej banky) považujem tiež za potrebné. Výsledkom menovej reformy by mala byť menová konkurencia, teda slobodné poskytovanie, držanie a používanie akýchkoľvek krytých mien, striebra, zlata alebo iných platobných prostriedkov.
Doplnené by to podľa mňa ešte malo byť liberalizáciou, dereguláciou a podmienkami pre slobodné trhy mimo trh peňazí, vrátane „odharmonizovávania“, presadzovania zrušenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky, eurofondov, regulácií a kvót trhov a obchodu v Únii.
Úspech zámerov IFPE leží v konečnom dôsledku v politickom rozhodovaní. Neuvažovali ste zapojiť do iniciatívy aj niekoľko politikov?
Iniciatíva je vytvorená ako odborná a nepolitická platforma. Budeme však komunikovať s politikmi a výstupy iniciatívy ponúkať a predkladať aj politikom, tak z členských krajín, ako aj europoslancom. Nijaké politické strany a zo Slovenska ani nijakých politikov, či kandidátov do parlamentu, sme do iniciatívy nezapojili. Zo zahraničných však prejavil záujem konzervatívny poslanec britského parlamentu Steve Baker. Ten už aj našu iniciatívu prezentoval v britskom parlamente a v diskusii predniesol predsedovi vlády Spojeného kráľovstva. Som presvedčený, že tento prvý hlas slobody v EÚ na základe našej iniciatívy je predvojom mnohých ďalších hlasov, ktoré budú čoraz viac Európou rezonovať a aj politickí lídri v EÚ ich budú jasne a zrozumiteľne počuť.
Rozhovor bol uverejnený na portáli postoy.sk dňa 3. februára 2012.
