Máme tu august. Čas dovoleniek. Parlament nezasadá, vláda nerokuje. Dokonca i bruselskí eurokrati si podľa nepísaných pravidiel v túto časť roka hromadne užívajú voľno. Neznamená to však, že byrokratická mašinéria spí. Napriek neschválenému rozpočtovému rámcu EÚ na roky 2007-2013 finišujú prípravy na konečných zneniach nových nariadení, ktoré v nasledujúcej sedemročnici európskeho centrálneho plánovania nahradia tie aktuálne. Hovorí sa tomu reforma. V oblasti rámca pre eurofondy sa tak deje pre nás i dosť neštandardnými spôsobmi.
V súčasnosti platné nariadenia pre eurofondy – o spôsoboch ich prerozdeľovania a regionálnom plánovaní všeobecne – boli zväčša schválené či novelizované v roku 1999, a to pre prebiehajúci rozpočtový cyklus 2000-2006. Keďže nasledujúca sedemročnica europlánovania už netrpezlivo prešľapuje pred bruselskými bránami, európska legislatíva prechádza zmenami. Návrhy nových nariadení, podľa ktorých by sa mali eurofondy prerozdeľovať v budúcnosti, zverejnila Európska komisia (EK) v júli 2004. Pravdaže, udialo sa tak po niekoľkoročnej „diskusii“. Týmto termínom aspoň EK, v tomto prípade jej generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku, dlhodobo formované a ovládané najmä francúzskymi bielymi goliermi, nazýva proces, ktorého výsledkom je oddelenie im blízkych „reformných“ návrhov od tých názorovo iných. Avizované sú isté zmeny, ťažko ich však nazývať reformou. Nastanú napríklad v oblasti tvorby základných dokumentov, na základe ktorých sa prostriedky v jednotlivých krajinách a regiónoch budú deliť medzi jednotlivé priority, či už v oblasti dopravnej a environmentálnej infraštruktúry, tzv. ľudských zdrojov a ďalších.
Podľa zmienených návrhov nariadení by mali byť súčasné sústavy národných rozvojových plánov nahradené tzv. národnými strategickými referenčnými rámcami. Avšak, napriek tomu, že s existenciou týchto rámcov sa ráta zatiaľ len v návrhoch (!) nariadení, ktoré v júli 2005 prešli ešte len prvým čítaním v Európskom parlamente, a ich schválenie Radou sa neočakáva skôr než na jeseň tohto roku, v členských krajinách, Slovensko nevynímajúc, už niekoľko mesiacov veselo prebiehajú prípravy na ich tvorbe. Hotové budú zrejme do konca tohto roka. Teda možno i skôr, než budú vôbec formálne členskými krajinami schválené nariadenia, na základe ktorých sú tieto rámce pripravované ministerstvami, u nás i v spolupráci s externými tímami expertov. Pre lepšie pochopenie treba dodať, že tento stav možno v slovenských pomeroch s istým „nadsadením“ prirovnať k hypotetickej situácii, kedy by ministerstvá vydali vykonávacie vyhlášky, odvolávajúc sa na zákony, ktoré ešte neboli v danej dobe parlamentom ani len schválené. Zdá sa Vám to absurdné? Nie? Máte pravdu, prečo by aj. Takto sa prosto plánuje po európsky. Máte pocit, že tu ide o ďalší prejav známeho „demokratického deficitu“? Nebuďte smiešni, veď je to detail, zmienené nariadenia predsa nakoniec schválené budú a rámce začnú platiť. Hlavné je, aby sme boli pripravení a mohli čo najskôr plánovať to, ako, povedané slovami premiéra Dzurindu, „ťažiť a míňať“ ďalšie miliardové balíky eurofondov.
Vstup do EÚ sa propagoval i patetickým „návratom do Európy.“ Akosi s privretými očami hľadíme na to, že je v mnohých ohľadoch návratom iného druhu. Návratom k plánovanému hospodárstvu, k rozvojovým či akčným plánom… Neslávne známe päťročnice nahradzujú európske sedemročnice. Je márne čakať na to, že európska vláda byrokratov a plánovačov pochopí, že táto svojská tretia cesta „zlepšovania“ regulácií a plánov nevedie k hospodárskemu rastu a znižovaniu nezamestnanosti, ale naopak k ďalšej stagnácii či k úpadku. Európske hospodárstvo a populácia by isto prežili bez redistribúcie eurofondov. Odpovedzte si sami, či by to prežili európske byrokratické štruktúry. Tie naše sú už, bohužiaľ, zjavne ich nedeliteľnou súčasťou.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 12. augusta 2005.
