VJe vyhnaný jazyk a jazyk, ktorý vyháňa. Jazyk propagandy a jazyk spisovateľa. Jazyk Goebbelsa a jazyk Imre Kertésza. Orwellovská novoreč totalitných režimov a veta Victora Klemperera o jazyku tretej ríše, že všetko, čo sa neskôr objavilo v myslení a v činoch, bolo najskôr v jazyku. Jazyk Železnej opony a Berlínskeho múru. Jazyk, ktorý je so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.
Je jazyk o pravde a láske, ktorá víťazí nad lžou a nenávisťou. Je Fukuyamov jazyk o konci dejín a definitívnom víťazstve liberálnej demokracie. Je otvorený a konšpiratívny jazyk. Je jazyk olympijských nebies a danteovského pekla. Jazyk Soči a jazyk osočovania. Jazyk Ruska a jazyk Ukrajiny.
To, čo bolo pre jazyk Ukrajincov útekom skorumpovaného Janukovyča zbaveného moci, je pre jazyk ruskej moci štátnym prevratom. To, čo sú pre jazyk Ukrajincov ruské vojská bez označenia, sú pre jazyk ruskej moci ukrajinskí demonštranti a aktivisti. To, čo je pre jazyk Ukrajincov váhavá obrana rozpadajúcej sa štátnej suverenity, je pre jazyk ruskej moci hrubá sila na potlačenie ľudových protestov. To, čo je pre jazyk Ukrajincov úpenlivé volanie o pomoc, je pre jazyk ruskej moci pokus západných imperialistov použiť na nečisté ciele svojich ukrajinských chránencov. To, čo sú pre jazyk Ukrajincov vlastenci, sú pre jazyk ruskej moci neonacisti a extrémisti.
Tie dva jazyky sa navzájom vylučujú a nemôžu koexistovať. Štát si nemôže udržať suverenitu a zároveň sa prizerať, ako sa mu podomieľa štátna moc. Nemožno hovoriť o ľudových protestoch a vidieť pritom po zuby ozbrojené jednotky rýchleho nasadenia, obsadzujúce štátne inštitúcie, políciu, vojenské sklady. Nemožno hovoriť o aktivistoch a pozerať sa na obrnené transportéry s ruskými vlajkami. Nemožno hovoriť o občianskej vojne a nevidieť občanov, ale vojakov špeciálnych jednotiek so zamaskovanými tvárami. Slovjansk nie je to isté ako Slavjansk, hoci ide o jedno a to isté mesto. To, čo sa deje v Donecku a Kramatorsku, nie je to isté ako na Majdane len preto, že tam aj tam sú barikády z pneumatík. Nemožno nevidieť, že na Majdane šlo o boj proti vlastnému skorumpovanému režimu a kúsok túžby po európskej Ukrajine a v Donecku či Kramatorsku o likvidáciu a ukrajovanie zo suverénneho štátu.
Jazyk mieru sa mení na jazyk vojny. Vojna jazykov sa mení na skutočnú vojnu. V súčasnom jazyku sa tomu hovorí politická geografia, ale v skutočnosti sa tým myslí len stará známa imperiálna geopolitika. Za jazykom, ktorý pokladá za najväčšiu katastrofu dvadsiateho storočia rozpad Sovietskeho zväzu a pripisuje ho imperialistickému sprisahaniu, sa skrýva len jazyk túžby po obnovení ruského impéria. Tváriť sa, že sa nás to netýka, zatvárať si oči, zakrývať si uši a nevedieť v tejto chvíli, kde patríme a prečo tam chceme patriť, by bol osudový historický omyl. To je v tejto chvíli všetko, čo chcem povedať. Nemám chuť na jazyk vykrúžených súvetí, intelektuálnych zdôvodňovaní a dômyselných interpretácií. To, čo vidím a počujem, je hrozné.
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 17/2014 dňa 21. apríla 2014.
