UUkrajina je ako vo vývojke. Jej fotografia už má kontúry, aj keď je obraz ešte nejasný. Niektoré veci však už možno povedať s istotou. Na Ukrajine sa odohráva najväčší agresívny zásah do suverenity štátu za posledné štvrťstoročie a pokus o radikálnu zmenu povojnovej geopolitiky. Rusko sa vydalo na dráhu revizionizmu, ktorý nemá časové ohraničenie. Pod hlavičkou Nového Ruska siaha do obdobia Kataríny Veľkej, ale aj do čias Kyjevskej Rusi. Na rozdiel od nemeckého revizionizmu, ktorý bol územným výsledkom porážky v prvej svetovej vojne, dnešný ruský revizionizmus je výsledkom vnútornej implózie komunistického systému, ktorého dôsledkom bol aj rozpad Sovietskeho zväzu a vznik Ruska po Janajevovom pokuse o puč v auguste 1991.
S istotou možno povedať, že Rusko sa vrátilo k doktríne obmedzenej suverenity. Fakticky dnes pokladá Ukrajinu za svoj protektorát, o ktorom má právo rozhodovať podľa svojho želania. Rusko vedie propagandistickú vojnu, založenú na zásade, že dohody majú platnosť len ako účelový nástroj vlastných mocenských záujmov. Zvolilo si stratégiu vnútorného rozkladania Ukrajiny podvratnými akciami záškodníkov, ktorých vydáva za ruských aktivistov. V Ženeve súhlasilo s ich odzbrojením a zbavením nelegálnej moci, ale nič pre to nerobí, naopak, podporuje ich s odôvodnením, že obhajuje záujmy ruských občanov. Rusko dnes sleduje na Ukrajine viacero cieľov. Minimálny je destabilizovať súčasnú ukrajinskú štátnu moc, spochybniť jej legitimitu, schopnosť zabezpečiť v krajine poriadok a zabrániť banditizmu. Stredný je znemožniť májové prezidentské voľby, ktoré by zbavili Ukrajinu nálepky prechodnosti. Maximálny cieľ je vytvoriť predpolie pre vojenskú inváziu. Vo viac-menej otvorenej vojne proti ukrajinskej územnej celistvosti apeluje na ideu slovanskej vzájomnosti, pričom práve pri Ukrajincoch je nepochybné, že jeho riadiacim princípom nie sú slovanské, ale mocenské záujmy Ruska.
Rusko zosilnilo stratégiu ekonomického vydierania Ukrajiny a západnej Európy energetickými zdrojmi. Na rozdiel od štátov Európskej únie a Spojených štátov významne zvyšuje vojenský rozpočet, vyzbrojuje a modernizuje armádu, niekedy priamo za pomoci zbrojného priemyslu západných štátov. Rozvíja účinné pôsobenie vlastných tajných služieb a opiera sa pritom aj o Snowdenovo rozkrývanie štruktúr a stratégií amerických tajných služieb. Využíva na svoje účely piate kolóny západných a stredoeurópskych extrémistických politických strán lepenovského typu.
Putin sa pre tento radikálny, dlhodobo pripravovaný obrat rozhodol v čase, keď Rusko vo svete razantne zvyšovalo svoju autoritu, medzinárodné postavenie a prítomnosť, čo súviselo aj so západnou ekonomickou krízou, americkou váhavosťou v Sýrii či falošným apelovaním na ľudské práva v Snowdenovom prípade. Nikdy za posledné štvrťstoročie nemalo taký kredit.
Je zrozumiteľné, že Rusko si uvedomuje cenu Ukrajiny pre svoju politiku. Nezrozumiteľné je len to, či si uvedomuje cenu, ktorú platí za jej znásilnenie namiesto toho, aby si ju získalo.
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 18/2014 dňa 28. apríla 2014.
