LJe etické podávať ľuďom placebo? Zdá sa, že sú dva prípady, keď pomáha. Jednak môže mať upokojujúci účinok, a niekedy placebo asi naozaj slúži imunitnému systému organizmu ako budíček. Sú však aj situácie, keď placebo nepomáha, nepomáhajú emócie, ba ani lieky a placebu ostáva útešná funkcia, ale ani to nie je celkom málo.
Emócie majú veľkú silu. Nie sú, samozrejme, len placebom, a nie sú ani celkom nespoľahlivé, ako to tvrdili vyznávači striktne racionálnej vedy. Nie sú však ani synonymom poznania, ako to občas radi prezentujú niektorí predstavitelia kognitívnych vied, ani (dúfajme) jedinými pánmi sveta. Je fakt, že emócie môžu predstierať a klamať, ale rovnako môže predstierať a klamať rozum. V tom rozdiel nie je, otázkou je len to, či vieme a chceme odlíšiť predstieranie a klamstvo od pravdy.
Predstavme si, ako by vyzeral svet, fungujúci len ako placebo. Nevedeli by sme v ňom rozlíšiť medzi aktuálnymi a fiktívnymi svetmi, faktmi a fikciami. Tí, čo hovoria, že však to tak už v čase sebaprezentácie, marketingu, reklamy, propagácie a propagandy funguje, nie sú ďaleko od pravdy. Možno práve preto máme politikov, ktorí používajú lož ako placebo a predstierajú, že je pravdou, možno práve preto je toľko milovníkov konšpirácií a ľudí, čo nedokážu rozlíšiť slobodu od neslobody, demokraciu od nacizmu, nechápu (alebo až pridobre chápu), že Ukrajinci, jezidi, Izraelčania bojujú elementárny zápas o svoju existenciu a tých, čo súcit každého z nás pri pohľade na rozbombardované mestá, civilné obete a smrť detí využívajú ako chladný kalkul. Je to vedomé emocionálne zneužívanie situácií, v ktorých zodpovednosť velí používať rozum a triezvy úsudok. Áno, emócie vedia byť pravdivé ako rozum, ale aj klamať ako rozum. Emocionálna odvaha je zriedkavá; emocionálna lož o to častejšia. Úspešná emocionálna lož vyvoláva a plodí strach. A strach plodí zbabelosť. Zápach zbabelosti pozná napokon každý, a dvojnásobne ten, kto mal do činenia s politikou a politikmi. Tam priam smrdí.
Konvoj ruských nákladných aut, premaľovaných humanitárne na bielo, sa hadí krajinou. Mení trasu, klame telom. Červený kríž sa zmeravene prizerá a svet sa len pýta, čo to znamená. Je mierovým placebom, náhradou za tých ruských vojakov, poradcov a veliteľov, ktorí vniesli na Ukrajinu smrť? Za to zostrelené civilné lietadlo? Alebo placebom, ktoré predstiera mier, chystá vojnu a z lieku sa mení na jed? Ako na Kryme? Ako v auguste 1968? Tie ruské humanitárne konvoje tiahnuce na Ukrajinu nápadne pripomínajú sovietske vojská cvičiace na území Československa až do dňa, keď sa cvičenie zmenilo na okupáciu. Ukrajinské leto 2014 pripomína Slovenské národné povstanie 1944 aj československý august 1968.
Emocionálne to nami máva a racionálne sa cítime v pasci. Je to o nervy. Rozprávam sa s pánom Vrbom, človekom, ktorý sa stará o naše rovné chrbtice. Premýšľame tak aj onak. Pán Vrba nakoniec povie: „Vždy som si myslel, že 2 + 2 sú štyri. Ale ukazuje sa, že niekedy môžu byť celou abecedou.“
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 34/2014 dňa 18. augusta 2014.
