Kto má poschodový dom, má platiť daň z každého podlažia. Teraz sa väčšina domov zdaňuje najmä podľa zastavanej plochy. Ak teraz občan za bežný dom s prízemím a poschodím platí ročne daň z nehnuteľností napríklad 30 eur, po novom to môže byť 60 eur. Ak by dom mal aj pivnicu, daň by mohla byť aj 90 eur.
„Akékoľvek, čo i len drobné zvyšovanie už dnes neúmerne vysokého daňovo-odvodového bremena nie je namieste,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda. Zamestnanec s priemernou mzdou na Slovensku môže ľubovoľne minúť zo svojej mzdy len dve pätiny, upozorňuje, zvyšok ide na dane a poplatky. Nepozdáva sa mu ani spôsob, akým sa novela zákona robí. Ide podľa neho o novelu starostu a primátora, ktorí sa netaja tým, že ňou reagujú na podnety z prostredia miest a obcí. Zároveň však upozorňuje, že samosprávam chýbajú zdroje na celú škálu kompetencií, ktorú na ne v rámci decentralizácie štát preniesol.
„Cestou však nie je realizovať túto medzeru formou zvyšovania bremena pre občanov,“ hovorí. Riešenie vidí skôr v zmene prerozdelenia verejných financií medzi centrálnou vládou a samosprávami. Tie si podľa neho totiž musia vystačiť s približne rovnakými rozpočtami ako pred desiatimi rokmi.
Viac nájdete v článku denníka Pravda zo dňa 27. júna 2017 tu.
