Prezident Ivan Gašparovič sa necíti viazaný uznesením Ústavného súdu. Podľa tohto uznesenia by nemal podpísať euroústavu dovtedy, kým súd nerozhodne o sťažnosti proti jej ratifikácii bez predchádzajúceho referenda. Skupina členov Iniciatívy proti európskej ústave sa obrátila na Ústavný súd so sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie svojho práva priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí. Malo k nemu prísť tým, že parlament vyslovil súhlas s ratifikáciou euroústavy. Ale bez toho, aby schválil ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku, ktorý by podliehal potvrdeniu v referende. Ústava totiž umožňuje vstup do štátneho zväzku iba takýmto spôsobom. Keďže sťažnosť bola predložená v súlade s ústavou a zákonom, súd v Košiciach ju prijal na ďalšie konanie. To nič nehovorí o tom, aké bude konečné rozhodnutie o veci. Dôležité je, že Ústavný súd vyjasní otázku, či schválenie euroústavy je, alebo nie je vstupom Slovenska do štátneho zväzku. Spor sa doteraz viedol v politickej rovine. Vláda odmietla návrh ministra spravodlivosti Daniela Lipšica vypracovať právnu analýzu problému. SDKÚ, SMK a ANO vo vláde prehlasovali KDH. Podobne čisto politicky sa rozhodlo aj v parlamente. Až našou sťažnosťou sa vec dostala pred orgán, ktorý ako jediný môže o nej rozhodovať nie politicky, ale právne, a záväzne rozhodnúť, či euroústava vyžaduje referendum. Už to je drobné víťazstvo práva nad politikou. Ak existuje pochybnosť, či súhlas Národnej rady s euroústavou bol získaný v súlade so slovenskou ústavou, mal by prezident vyčkať s jej ratifikáciou. A to až dovtedy, kým Ústavný súd nepovie, či sú tieto pochybnosti oprávnené. Je preto logické, že súd zaviazal hlavu štátu vyčkať s ratifikáciou. Ivan Gašparovič sa však viazaný necíti a spochybňuje zákonnú právomoc tejto inštitúcie. Aj keď sa naplnili dôvody, aby to súd urobil. Pritom v obdobnej situácii, týkajúcej sa voľby predsedu Najvyššieho súdu, predchádzajúci prezident Rudolf Schuster podobné rozhodnutie rešpektoval. Nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu štátnymi orgánmi nepatrí práve medzi základné atribúty právneho štátu. Aj keď na Slovensku nie sú veľmi vzdialenou minulosťou časy, keď takéto veci (zmarené referendum, zbavenie poslanca Národnej rady SR mandátu) neboli až také neobvyklé. Súčasný prezident bol vtedy predsedom parlamentu a čelným politikom HZDS, ktoré za to nieslo hlavnú zodpovednosť.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a koordinátor Iniciatívy proti európskej ústave
Článok bol publikovaný v denníku Pravda dňa 22. júla 2005.
