“Nad všetkými dominuje princíp najvyššieho zákona, ktorý prikazuje každému dodržiavať ústavu, zákony a iné právne predpisy; konkrétne: politikovi, prezidentovi, poslancom, vláde, iným orgánom i samospráve, ale aj občanom,” uviedol vo svojom príhovore ku Dňu Ústavy SR prezident Ivan Gašparovič. A zdôraznil, že “najmä štátne a samosprávne orgány, ale i občania, majú mravnú povinnosť, myslieť na princípy ústavy vždy, keď sa rozhoduje o vážnych osobných i celospoločenských otázkach a záujmoch.” Nemožno iné, než súhlasiť. Teda s tým, čo pán prezident 1. septembra povedal oslavujúc slovenskú ústavu. Už ťažšie sa možno stotožniť s postojmi, aké prezentoval v kauze európskej ústavy.
Iniciatíva proti európskej ústave napadla na Ústavnom súde ratifikáciu euroústavy bez referenda. Máme vážne pochybnosti, či takýto postup bol v súlade s Ústavou SR. Keď sme zároveň požiadali prezidenta, aby až do rozhodnutia súdu euroústavou neratifikoval, prezidentov hovorca oznámil, že prezident sa rozhodol euroústavu podpísať a iniciatíva občanov ho už neovplyvní. A keď prezidenta zaviazal nepodpisovať euroústavu predbežným rozhodnutím Ústavný súd, prezidentov hovorca zareagoval, že uznesenie súdu nie je pre neho záväzné.
Skutočnosť, že euroústava oslabuje slovenskú suverenitu, zakotvenú v slovenskej ústave, nie je pritom v tomto kontexte tým podstatným. Napokon aj Vladimír Mečiar, ktorý proti vôli slovenských občanov a bez toho, aby sa ich opýtal, rozbil Československo, dnes vyhlasuje, že sa teší na európsky superštát. Zmeniť názor je iste možné.
Horšie je, ak prezident s právnickým vzdelaním vyhlasuje, že rozhodnutie súdu nie je pre neho záväzné. Rešpektovanie rozhodnutí súdov je pritom v právnom štáte taká samozrejmosť, že nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu bolo všeobecné vnímané ako jedna z najvážnejších deformácií v období mečiarizmu. Asi nebude celkom náhoda, že I. Gašparoviča v tomto jeho postoji podporili akurát Ján Cuper a Ladislav Polka, s ktorými ho spája minulosť v HZDS.
Pochybnosť, či ratifikácia euroústavy bez referenda je v súlade so slovenskou ústavou, existovala aj vo vláde a parlamente. Väčšina politickej reprezentácie však túto pochybnosť nechala bokom. My sme našli spôsob, ako otázku vyjasniť a dostať odpoveď od jediného orgánu, ktorý môže právne záväznú odpoveď poskytnúť. Každý, kto si ctí ústavu a princípy právneho štátu, by sa mal tešiť, že postup štátnych orgánov v takej dôležitej veci ako ratifikácia euroústavy bude zbavený pochybností o súlade s Ústavou SR.
Ak s tým má niekto problém, čosi nie je v poriadku. Na princíp najvyššieho zákona totiž netreba myslieť len pri oslavných príhovoroch, ale najmä pri praktickom uplatňovaní moci.
Autor je riaditeľ KI a koordinátor Iniciatívy proti európskej ústave
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 09/2005.
