Návrh Koncepcie predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy.
/Materiál Ministerstva školstva SR predložený na na medzirezortné pripomienkové konanie dňa 16. januára 2007 je k dispozícii na stiahnutie tu./
Vzhľadom na nedostatok času, ktorý je potrebný na vypracovanie hlbšej analýzy predloženého materiálu, predkladám na diskusiu iba zásadné pripomienky, ktoré majú potenciál ovplyvniť najmä východiskovú filozofiu dokumentu a celkový charakter načrtnutej reformnej línie:
1. Napriek formálnemu vyjadreniu, že „Koncepcia predškolskej výchovy 21. storočia je orientovaná na dieťa, jeho akceptáciu ako aktívneho subjektu svojho rozvoja“, zo štruktúry a obsahu materiálu zjavne vyplýva, že hlavným cieľom koncepcie nie je vytváranie priestoru na podporu individuálnych záujmov detí a ich rodičov a na uplatňovanie princípov slobodnej voľby a participácie vo vzdelávaní, ale vytvorenie legislatívnych podmienok na podporu jednotného systému povinnej predškolskej inštitucionálnej výchovy.
Tento cieľ sa nezhoduje s reformnou líniou, ktorá sa počas uplynulých rokov v školstve postupne – i keď veľmi pomaly a nedôsledne – napĺňala a v ktorej by bolo žiaduce aj v budúcnosti pokračovať.
2. Základným východiskom autorov koncepcie je presvedčenie, že rozvinuté predškolské inštitúcie sú hlavným predpokladom pre zdravý vývin detí do 6. roku veku: „V piatich rokoch už je nevyhnutné, aby si dieťa zvyklo na iné ako rodinné prostredie, aby si osvojilo základné vedomosti, zručností a návyky nevyhnutné pre ľahké zvládnutie požiadaviek v škole“. Toto presvedčenie opierajú o medzinárodné výskumy a dokumenty, v ktorých sa odporúča zaškoľovanie detí predškolského veku vo vzdelávacích inštitúciách.
V žiadnom zo spomínaných prameňov sa však toto odporúčanie neuvádza ako nevyhnutnosť socializovať päťročné deti v predškolských zariadeniach. Túto úlohu môže plniť rovnako dobre – ak nie lepšie – fungujúca rodina a vo všetkých spomínaných prameňoch sú predškolské inštitúcie charakterizované práve ako podporný článok rodinnej výchovy. Úlohou predškolských zariadení je vytvárať podmienky na vyrovnávanie nežiaducich rozdielov u detí všade tam, kde rodina zlyháva a úlohou štátu je takéto záchranné mechanizmy podporovať. Základným východiskom modernej koncepcie predškolskej výchovy by preto mala byť snaha o vytvorenie vyváženého modelu podporných mechanizmov a nie snaha o návrat k povinnej predškolskej výchove. Je škoda, že koncepcia v tomto smere neprináša nijaké konkrétne návrhy.
3. Autori koncepcie podceňujú úlohu rodiny a výchovné kompetencie rodičov a preceňujú úlohu a funkcie materskej školy: „Zaškolenie 5-ročných detí v materskej škole sa bude považovať za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Týmto sa vyrieši dlhodobý problém nízkeho zaškolenia rómskych detí z menej podnetného prostredia a detí rodičov, ktorí nedoceňujú význam materskej školy… Zavedenie povinnosti ovplyvní aj rodičov, ktorí si teraz neuvedomujú význam materskej školy, rodičov rómskych detí, rodičov s nižším vzdelaním.“
Tento návrh je v príkrom rozpore s trendom zmeniť status rodiča vo vzdelávaní, posilňovať nielen jeho rodičovské kompetencie ale aj jeho zodpovednosť za deti, ktorých je zákonným zástupcom. Plne sa stotožňujem s názorom autorov koncepcie, ktorí – vychádzajúc z koncepcie UNESCO – tvrdia, že „výskumy dokazujú, že na socializáciu dieťaťa je dôležité obdobie do 6 rokov, keď sa utvárajú základy pre ďalšie učenie v škole. Nedostatky v rodinnom alebo širšom sociokultúrnom prostredí, nerešpektujúce detský vývin, majú v tomto veku vážnejšie negatívne dôsledky než inokedy“. Domnievam sa však, že problematickú situáciu istej skupiny jednotlivcov nemožno riešiť okliešťovaním slobodného priestoru všetkých rodičov a ich detí.
4. Z materiálu celkovo cítiť istú nostalgiu za obdobím spred roka 1989: „Zákon č. 95/1948 Sb. o základnej úprave jednotného školstva (školský zákon) právne, organizačne a ideovo zjednotil školstvo, uzákonil zásadu zriaďovania výlučne len štátnych škôl… Od 50-tych rokov 20. storočia v súvislosti s posilnením zamestnanosti žien nastala potreba predškolských zariadení, čo malo pozitívny vplyv na rozvoj siete predškolských zariadení… Po roku 1980 štát dbal na úroveň predškolskej výchovy, posilnil sa výskum v tejto oblasti, vypracovali sa nové základné pedagogické dokumenty a metodiky pre materské školy, jasle a materské školy, nastal kvantitatívny i kvalitatívny rozvoj predškolských zariadení, ktoré mohli okrem štátu zriaďovať aj závody a družstvá… Obdobie rokov 1945 – 1989 znamená etapu, v ktorej vznikol svojho druhu rozvinutý, kompaktný a ucelený systém predškolskej výchovy. Za vyše 40 rokov sa dosiahla v rozvoji a vybavenosti siete predškolských zariadení špičková úroveň. Predškolská výchova za vyše jeden a pol storočia svojej existencie prešla na Slovensku cestu od skromných opatrovateľských začiatkov po moderné výchovno-vzdelávacie inštitúcie…“ a nesúhlas so spoločenským vývojom po roku 1989: „Spoločensko-ekonomické zmeny na Slovensku sa po roku 1990 prejavili vo vývoji inštitucionálnej predškolskej výchovy výrazne negatívne…Nedocenenie predškolskej výchovy nielen zo strany spoločnosti, ale aj z rezortu školstva, pokles populácie, nezáujem zriaďovateľov o prevádzkovanie materských škôl spôsobili likvidáciu materských škôl… Sieť materských škôl sa stabilizovala až v roku 1996, kedy aj vedenie ministerstva školstva prejavilo záujem o predškolskú výchovu v materských školách… Existenciu materských škôl negatívne ovplyvnila reforma verejnej správy. Posilnili sa kompetencie samosprávnych orgánov, od roku 2003 ministerstvo školstva už neposkytovalo finančné prostriedky materským školám zriadených obcou, čím stratilo aj vplyv na stabilizáciu siete materských škôl a mzdové ohodnotenie zamestnancov materských škôl…“
Dôležitou úlohou súčasnosti je však vytvoriť nový, efektívne fungujúci model otvoreného, flexibilného vzdelávacieho systému, postavený na princípoch slobody, subsidiarity, participácie a konkurencie. To znamená pokračovať v trende, ktorý narúšaním osvedčených direktívnych mechanizmov a zabehnutých stereotypov v centralizovanom školstve síce na prvý pohľad vnáša do vzdelávacieho systému isté problémy, ale zároveň vytvára potrebné predpoklady na žiaducu emancipáciu všetkých aktérov vzdelávania – nielen učiteľov ale aj žiakov a ich rodičov. Snahu zvrátiť vývoj opačným smerom vnímam vzhľadom na akútnu potrebu uskutočnenia reformy školstva ako kontraproduktívnu.
5. Autori koncepcie za jeden z hlavných argumentov, podporujúcich zavedenie povinného predškolského vzdelávania uvádzajú, že „v piatich rokoch už je nevyhnutné, aby si dieťa zvyklo na iné ako rodinné prostredie, aby si osvojilo základné vedomosti, zručností a návyky nevyhnutné pre ľahké zvládnutie požiadaviek v škole“.
Tento argument je vzhľadom na pripravovanú reformu obsahu vzdelávania irelevantný. Vzdelávacie obsahy na základnej škole treba prispôsobiť potrebám detí, nie deti potrebám základných škôl. Z vyššie uvedených pripomienok vyplýva, že nie je nevyhnutné celoplošne urýchľovať socializáciu detí inštitucionálnou formou a materská škola nemusí byť nevyhnutne a povinne „prvou výchovno-vzdelávacou inštitúciou ako prvým spoločenstvom detí“.
6. Autori koncepcie uvádzajú, že „obsahové zmeny a s nimi súvisiaca práca na tvorbe programu predškolskej výchovy a vzdelávania budú korešpondovať s obsahovou reformou základnej školy, ktorá kontinuálne nadviaže na vzdelávanie detí v materskej škole.“
Vzhľadom na pripomienky v bode 5 nesúhlasím s načrtnutou líniou a za kľúčové považujem programy základných škôl. Od nich by sa mali odvíjať programy predškolskej výchovy a nie naopak. Je samozrejmé, že oba koncepty by sa mali komplementárne dopĺňať, na čo bude potrebné myslieť už pri tvorbe tzv. rámcových vzdelávacích programov.
7. Zmysluplným návrhom je úloha „preradiť materské školy z kategórie školských zariadení do kategórie škôl a ich problematiku legislatívne riešiť v uvedenom zmysle v zákone o výchove a vzdelávaní“.
Tento krok je nevyhnutý aj vzhľadom na to, že je potrebné zosúladiť vzdelávacie stupne v slovenskom vzdelávacom systéme s medzinárodnou klasifikáciou ISCED. Zaradenie materských škôl do školskej sústavy tak vytvorí lepšie podmienky na potrebné skvalitnenie vzdelávania v materských školách.
8. Autori koncepcie uvádzajú, že z dôvodu zaradenia materských škôl do školskej sústavy bude nevyhnutné „definovať kľúčové kompetencie, prípadne štandardy výkonu dieťaťa v jednotlivých oblastiach rozvoja osobnosti dieťaťa pred vstupom do základnej školy“.
Táto úloha by mala byť leitmotívom koncepcie, spomínaná je však iba okrajovo, pričom je slovo „prípadne“ použité nenáležite, nakoľko dobré zadefinovanie štandardov bude v budúcnosti jedným z kľúčových predpokladov vytvorenia kvalitných vzdelávacích programov jednotlivých škôl.
9. Za jeden z hlavných nedostatkov koncepcie považujem nedostatočne vypracovanú stratégiu napĺňania jej hlavného cieľa: „zaviesť povinné, bezplatné zaškolenie 5-ročných detí v materských školách rôznymi formami vzdelávania, pričom sa povinné zaškolenie detí v materskej škole bude považovať za plnenie prvého roku povinnej školskej dochádzky, ktorá sa týmto predĺži na 11 rokov“. Pod rôznymi formami vzdelávania sa pritom rozumie prevádzka „poldenná, celodenná, týždenná i nepretržitá, podľa potrieb rodičov aj dvoj až trojhodinová“.
V koncepcii nie je uvedené, ktorá forma bude zodpovedať modelu povinného zaškoľovania. Ak bude mať rodič možný výber zo všetkých možností, bude okrem iného veľmi komplikované stanoviť napríklad výšku normatívu na jedného žiaka. To si pravdepodobne uvedomujú aj samotní autori, keďže na inom mieste v koncepcii uvádzajú, že „konkrétne formy predškolského vzdelávania a dĺžku prevádzky materskej školy stanoví riaditeľ po dohode so zriaďovateľom a v súlade s potrebami detí a rodičov“. To však zároveň naznačuje, že výber rodiča nutne narazí na isté limity, ktoré mu určí škola, takže variabilnosť predškolského vzdelávania bude predsa len obmedzená – z koncepcie však nevyplýva ako, v akých prípadoch a na základe akých kritérií.
Isté obmedzenie možnosti výberu je pochopiteľne nutným predpokladom na to, aby sa do materských škôl dostali práve deti z rizikového prostredia. Autori koncepcie dokonca uvádzajú, že „deti zo zanedbaného prostredia by mali chodiť do materskej školy najmenej od troch rokov veku“. Avšak práve z pohľadu praktického uskutočnenia takejto požiadavky nie je koncepcia dostatočne prepracovaná.
10. Vzhľadom na uvedené pripomienky, týkajúce sa základnej filozofie materiálu, nie je možné vyjadrovať sa v tejto chvíli k jednotlivým alternatívam modelu financovania materských škôl.
V Bratislave, dňa 19. januára 2007
Autorka analytička KI a členka Rady ministra pre regionálne školstvo
