Predminulý týždeň v stredu vyslovila vláda súhlas s návrhom európskej ústavy. V Ríme ju za Slovensko premiér Dzurinda podpísal a odovzdal ju predsedovi parlamentu Hrušovskému. Otvorenou otázkou ostáva, prečo sa vláda s ratifikáciou ponáhľa, akoby išlo o nejaké preteky.
Pritom niet dôvodu ponáhľať sa. Práve naopak. Na ratifikáciu euroústavy bolo stanovené obdobie dvoch rokov. Dvojročná lehota nebola určená z dôvodu, že by členské krajiny neboli schopné stihnúť to aj rýchlejšie, ale preto, aby bol vytvorený dostatočný čas na zodpovedné rozhodnutie o dokumente, ktorý zásadným spôsobom ovplyvní budúcnosť únie i všetkých krajín, ktoré ju tvoria.
Nejde totiž o fazuľky ani o bežnú medzinárodnú zmluvu, ale o osudové rozhodnutie, ktorým sa európska integrácia posunie do štádia, v ktorom už EÚ bude mať všetky dôležité znaky štátneho zväzku. Práve z toho dôvodu sa v mnohých krajinách rozhodli uskutočniť o euroústave referendá. A to nielen v tých štátoch, v ktorých sa všetky zmeny základných zmlúv EÚ schvaľujú v referendách. Ak majú občania rozhodnúť, je správne, aby rozhodovali s plným vedomím toho, čo schvaľujú.
Dva roky na ratifikáciu euroústavy však nemajú význam iba pre tie krajiny, v ktorých sa bude konať referendum. Aj v tých ostatných sa tým vytvára priestor na informovanie občanov, aby im bolo známe, o čom ich zástupcovia v parlamentoch rozhodujú. Slovenská vláda sa napriek mimoriadne nízkej informovanosti občanov o obsahu euroústavy rozhodla tento aspekt problému ignorovať a predkladá parlamentu návrh na ratifikáciu euroústavy len päť dní po tom, čo bola podpísaná. Informovanosť občanov sa má podľa hovorcu rezortu zahraničia Tomagu dosiahnuť prostredníctvom kampane, ktorú vraj pripravuje vláda. Vládna propaganda namiesto verejnej diskusie – to je alternatíva, ktorá sa nám ponúka?
Aký má zmysel robiť kampaň o niečom, čo je už rozhodnuté? Prečo by sa mal o takú kampaň ktokoľvek zaujímať? Vládna informačná kampaň o euroústave by bola len mrhaním peňazí, ktoré nijako neprispeje k zvýšeniu informovanosti občanov. Ak má mať kampaň nejaký účinok, musí prebehnúť predtým, ako sa o veci rozhodne. A ak má mať zmysel, mala by mať nejaký vplyv na to, ako sa o veci rozhodne. Iný postup bude nielen neúčinný, ale aj nepoctivý.
Jediný spôsob, ako občanom priblížiť euroústavu je verejná diskusia o nej ešte pred jej schválením. Alebo neschválením. Verejný spor o to, či treba, alebo netreba euroústavu je oveľa lepším a účinnejším spôsobom informovania verejnosti než prípadná propagandistická kampaň o už schválenom dokumente. A to je ďalší silný argument pre to, aby sa o euroústave rozhodlo prostredníctvom referenda. Ak už na jeho vyhlásenie nestačí ten “detail”, že to vyplýva priamo zo slovenskej ústavy.
Ratifikačný proces nie sú preteky. Na “víťaza” nečakajú žiadne vavríny. Ak sa nenájde krajina, ktorá euroústavu zablokuje, “cenou” pre nás všetkých bude európsky superštát s ešte väčšou mierou centralizácie a s ešte rozsiahlejšími reguláciami. Naozaj niet dôvodu sa ponáhľať.
Ondrej Dostál
(Autor je koordinátorom Iniciatívy proti európskej ústave)
Článok bol uverejnený v denníku Sme, dňa 8.11.2004
