Ak jedným z prvých krokov novej vládnej koalície naozaj bude zmena volebného zákona, ktorá politickým stranám umožní vyberať si náhradníkov za poslancov, bude to vykročenie ľavou nohou. Takýto zámer už oznámili lídri vládnej trojky. Je to zámer zlý a pravdepodobne aj protiústavný.
Podľa súčasného volebného zákona je poradie na kandidátnej listine určované preferenčnými hlasmi (ak kandidát získal aspoň 3 % z hlasov odovzdaných pre stranu) alebo pôvodným poradím na kandidátnej listine. Znamená to, že ak sa uvoľní poslanecký mandát, nastupuje náhradník s najvyšším počtom preferenčných hlasov, alebo (ak už medzi náhradníkmi nie je taký, ktorý získal aspoň 3 %), nastupuje náhradník podľa pôvodného poradia na kandidátke. Koalícia chce zákon zmeniť tak, aby náhradníka vyberali politické strany. Poradie určené preferenčnými hlasmi má byť síce zachované, ale pod hranicou 3 % už nemá rozhodovať poradie na kandidátke v čase volieb, ale názor politickej strany v čase nastupovania náhradníka.
Vladimír Mečiar návrh odôvodnil tým, že je potrebné zachovať profesionálne zameranie a územnú príslušnosť poslancov. To je, samozrejme, nezmysel. Prečo by miesto poslanca podnikateľa z Bratislavy, ktorý sa stane štátnym tajomníkom, nemohla nastúpiť ako náhradníčka trebárs učiteľka z Bardejova? Reči o profesionálnom zameraní a územnej príslušnosti sú pre politické strany len priehľadnou zámienkou, aby si posilnili kontrolu nad svojimi poslancami. Takáto právna úprava obmedzuje slobodný výkon poslaneckého mandátu, pretože náhradníci (za ministrov a štátnych tajomníkov) nie sú celkom plnohodnotnými poslancami a strana sa ich (ak by robili problémy) bude môcť jednoducho zbaviť dočasným stiahnutím člena vlády alebo štátneho tajomníka do parlamentu a následným nominovaním poslušnejšieho náhradníka.
Ústavný súd sa právnou úpravou nastupovania náhradníkov zaoberal v roku 1999. Konštatoval, že volebný zákon, ktorý vládna koalícia schválila krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998, je protiústavný aj v otázke nastupovania náhradníkov. Mečiarovský zákon v roku 1998 stanovil, že o náhradníkoch rozhoduje výlučne politická strana a neprihliada ani na preferenčné hlasy získané nad zákonom stanovenú hranicu. Aj dovtedy platný zákon umožňoval stranám po skončení ustanovujúcej schôdze NR SR „s prihliadnutím na odbornosť poslanca“ rozhodovať o náhradníkoch, avšak iba v prípade, že žiadny z kandidátov nezískal zákonom stanovených 10 % preferenčných hlasov. Aj toto ustanovenie však bolo do volebného zákona zanesené až mečiarovcami v roku 1995, dovtedy náhradníci (pod 10 % preferenčných hlasov) nastupovali podľa pôvodného poradia na kandidátke.
Inak povedané, Fico, Mečiar a Slota sa v roku 2006 nechcú vrátiť k tomu, čo Mečiar, Slota a Ľupták presadili v roku 1998, ale k tomu, čo schválili už v roku 1995. Je síce pravda, že Ústavný súd vyhlásil v roku 1999 za protiústavnú iba úpravu nastupovania náhradníkov z roku 1998, z odôvodnenia jeho rozhodnutia je však zrejmé, že problém s ústavnosťou by mala aj úprava z roku 1995.
Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia totiž konštatoval, že „zloženie národnej rady neurčuje vôľa jej poslancov alebo politických strán zastúpených v národnej rade, ale vôľa občanov, od ktorých pochádza moc v štáte a ktorí poverujú spoluobčanov, aby v ich mene uplatňovali verejnú moc.“ Táto zásada sa vzťahuje aj na náhradníkov, pretože „občania pri uplatnení aktívneho volebného práva nerozhodujú len o tom, kto z kandidátov na poslanca sa stane poslancom a kto sa stane náhradníkom. Občania majú právo určiť poradie všetkých kandidátov.“ Ak je však podľa ústavy a právneho názoru Ústavného súdu poradie všetkých kandidátov určené už občanmi vo voľbách, je jasné, že doňho po voľbách nemôže zasahovať nikto, ani politické strany.
Ak Ficova vláda začne svoje parlamentné účinkovanie vedomým schválením protiústavného zákona, bude to výstižný štart: déjà vu na roky mečiarizmu sa len umocní.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 27. júla 2006.
