Profit EP Industries bude závisieť aj od toho, či presvedčí vlády, aby zaťažili odpadové hospodárstvo ďalšími povinnými výdavkami pre spotrebiteľov. „Teda najmä občanov a priemysel, a to až na úroveň vyspelých krajín Európskej únie,“ vraví Radovan Kazda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika pre environmentálnu politiku a regulácie.
EP Industries, za ktorou stojí Daniel Křetínský a J&T, kúpila odpadovú spoločnosť AVE. Bol to dobrý krok?
Kupca si určite analyzoval možnosti rastu tohto odvetvia. Tieto sú práve v tých krajinách (EP Industries získala trhy u nás, v Česku, Maďarsku, na Ukrajine, v Moldavsku a Rumunsku – pozn. HN), ktoré nemajú infraštruktúru nakladania s odpadmi rozvinutú na úrovni moderných krajín, dosť vysoké. Výraznejší úspech však EP Industries môže očakávať iba vtedy, ak sa jej podarí presvedčiť národné vlády, aby zaťažili odpadové hospodárstvo ďalšími povinnými výdavkami pre spotrebiteľov – teda najmä občanov a priemysel, až na úroveň vyspelých krajín Európskej únie. Ťažko však hodnotiť všetky krajiny spolu, keďže niektoré nie sú ani členom únie, v ktorej práve legislatíva tlačí na rozvoj zhodnocovania a recyklácie odpadov.
Čo keď vlády nepresvedčia?
Tak potom nemožno očakávať, že bude tento biznis vysoko ziskový. Ak sa im to nepodarí, tak mu ostáva aspoň výhoda odpadového trhu, ktorá spočíva v tom, že je pomerne stabilný. Je otázne, či práve tento „nezdar“ v komunikácii s vládou nebol dôvodom, pre ktorý sa pôvodný majiteľ rozhodol opustiť svoje firmy na stredoeurópskom trhu a predať ich podnikateľom, ktorí sú v miestnych „salónoch“ viac etablovaní.
Slovensko chystá zrušenie Recyklačného fondu. Firmy teda prestanú platiť do fondu vlastneného štátom príspevky na recykláciu akéhokoľvek odpadu. Zo zákona však budú povinné zriadiť si vlastné organizácie, ktoré to budú riešiť.
EP Industries kúpila pobočky vo viacerých krajinách, myslím si, že tie pohnútky boli skôr v regionálnej blízkosti krajín a v očakávanom potenciáli ich rastu. S Recyklačným fondom na Slovensku to zrejme nesúvisí, a ak, tak iba málo a nepriamo, pretože fond už neakumuluje vysoké príjmy, skôr „dožíva“. Významnejšie prorastové prvky v prospech tohto biznisu môžu vyplynúť z iných pripravovaných úprav legislatívy v odpadoch – najmä v presadzovaní ďalších ekologických regulácií.
Ako je na tom biznis s odpadovým hospodárstvom?
Pri súčasnom „zafixovanom“ stave regulácií trhu s odpadmi nemôžu investori očakávať na Slovensku veľmi významný rast z hľadiska obratu, čo je však dobrá správa pre spotrebiteľa, priemysel i obchod. V ostatných krajinách je to individuálne. Z hľadiska ziskovosti sa všeobecne odpadový trh nejaví taký lukratívny, ako investície napríklad v energetike, v ktorej sa do ceny elektriny a plynu dajú ukryť viaceré dotácie. V odpadovom hospodárstve sú platby podstatne adresnejšie, preto ani vlády nie sú také benevolentné v súvislosti so zdražovaním.
Petra Jamrichová, rozhovor bol uverejnený dňa 21. júna 2013 v denníku Hospodárske noviny a nájdete ho tu.
