Veľa odborníkov hovorí o scenároch globálneho otepľovania, argumentujú pritom globálnymi modelmi vývoja atmosféry. Na druhej strane sú skeptici, ktorí tvrdia, že predpovedať niečo také zložité ako vývoj stavu atmosféry na dlhý čas vopred je nemožné. Kam sa zaraďujete vy?
Prikláňam sa ku skeptikom, ktorých argumentácia vychádza z nespochybniteľného faktu, že problematika výskumu klímy je viazaná na veľmi veľký počet vstupov, ktoré musí obsahovať model na to, aby mohol simulovať priebeh ďalšieho vývoja klímy. A to je príliš veľký počet vstupov s rôznou váhou na to, aby sme vôbec boli schopní dospieť k nejakému presnému výsledku. Nakoniec, toto sa ukazuje aj pri modeloch, ktoré existujú v súčasnosti – vo výsledkoch sa veľmi rozbiehajú. A čím dlhší vývoj predpovedajú, tým sú vzdialenejšie.
Ale teplota atmosféry sa predsa len zvyšuje. Nie je už samotný tento fakt dôkazom globálneho otepľovania spôsobeného človekom?
Aby sme mohli dospieť k tomu, že existuje globálne otepľovanie, zapríčinené antropomorfnou činnosťou, musíme si položiť viacero otázok. Prvá z nich je, či vôbec nejaké otepľovanie prebieha. V tomto existuje viac-menej všeobecný vedecký konsenzus – teplota skutočne stúpa. Menší, ale stále významný súhlas je v tom, či ide naozaj o globálny a nezvyčajne rapídny vzostup teploty. Konsenzus sa však dosť rozchádza v otázke, či je tento rast teploty spôsobený človekom. Ešte roztrieštenejšia je vedecká mienka o tom, či, ak je otepľovanie spôsobené človekom, sa mu dá nejako brániť. Najväčší rozpor je v poslednej otázke – ak by sme aj boli schopní otepľovaniu zabrániť, nebude to za cenu príliš vysokých nákladov, ktoré by pôsobili kontraproduktívne?
Aká je teda zhoda v tom, že otepľovanie je spôsobené ľudskou činnosťou?
Napriek tomu, že veľká komunita vedcov zastáva názor, že ho spôsobili ľudia, v tejto otázke neexistuje presvedčivý vedecký konsenzus. Oponentmi sú mnohí renomovaní, najmä americkí vedci. Vyznieva to trochu ako európsko-americký súboj, ale to je pochopiteľné, pretože v Amerike je veľa nezávislých výskumných centier, ktoré nemusia byť financované len zo štátnych, ale aj súkromných zdrojov.
Diskusie o tejto otázke pripomínajú skôr ideologickú než vedeckú debatu…
Je to prirodzené. Globálne otepľovanie je vedecký problém, ktorý je príliš zložitý a teoretický, s príliš nejasnými výsledkami a je úzko napojený na politické realizačné výstupy. Istú úlohu tu hrá aj fakt, že ide o základný výskum, ktorý je v drvivej väčšine prípadov platený zo štátnych zdrojov. Ide o veľké vládne programy, rámcové programy Európskej únie a ďalšie, ktoré sú vypisované na tieto témy. A dozaista podliehajú niektorí vedci i lákavej možnosti udržiavať túto tému ďalej, vytvárať modely a realizačné výstupy. Vzhľadom k tomu, že ide o takú zložitú tému, dá sa udržiavať prakticky donekonečna. Každý vedec sa snaží zháňať peniaze na tému, ktorou sa zaoberá a je jedno, či ich pýta od súkromníkov alebo od vlády. A aj tu sa nájdu ľudia, ktorí prispôsobujú svoje názory a zisťujú, ktorá téma práve „letí“. Globálne otepľovanie nemožno z týchto snáh vyčleniť.
Väčšina krajín sveta, okrem najväčších znečisťovateľov, podpísala Kjótsky protokol, ktorý má znížiť produkciu skleníkových plynov. Aký by bol jeho dôsledok?
Renomovaný americký vedec Tom Wigley z Národného centra pre atmosferický výskum publikoval štúdiu, podľa ktorej by Kjótsky protokol, keby sa realizoval vo všetkých krajinách, znížil teplotu planéty o približne desatinu stupňa Celzia. Mnohí ďalší vedci sú ku vplyvu „Kjóta“ značne skeptickí. To je dostatočne vážny dôvod k tomu, aby sme za tým videli aj iný, ako čisto vedecký problém. USA sú, prirodzene, najväčším producentom oxidu uhličitého. Európa za USA hospodársky čoraz viac zaostáva a protokol by im umožnil spomaliť ich. Netreba zabúdať ani na to, že v Európe, ale i v ostatnom svete, existuje silný antiamerikanizmus. Výsledkom je tento dokument, postrádajúci racionálne východiská. Aj preto ho USA odmietli.
Patríte k ľuďom, ktorí sa so skepsou pozerajú na podiel človeka na otepľovaní Zeme. Napriek tomu – považujete túto tému za vážnu?
Na toto neexistuje jednoduchá odpoveď a netrúfam si povedať, či a do akej miery by to prinieslo napríklad hospodárstvu zlepšenie alebo zhoršenie. Dozaista vzrastie vzácnosť niektorých statkov, napríklad pitnej vody alebo klimatizácie, iné, ako napríklad potraviny, či letné dovolenky, budú zase menej vzácne. To však neznamená, že by niekomu hrozila katastrofa. Slobodný trh poskytuje dobré predpoklady na to, aby globálne otepľovanie nespôsobilo ľudstvu vážne problémy. Preto tú tému nepovažujem za veľmi vážnu.
Rozhovor bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 4. augusta 2006.
