Koncom januára publikovala Európska komisia výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer č. 68. Aj keď prieskum je primárne zameraný na zisťovanie názorov občanov členských krajín Európskej únie na široký okruh otázok európskej integrácie, objavujú sa v ňom aj otázky zamerané na politické, ekonomické a sociálne otázky týkajúce sa domovskej krajiny respondentov. V tomto smere spomínaný prieskum, ktorý bol realizovaný na jeseň minulého roku, priniesol zaujímavé výsledky týkajúce sa názorov slovenských občanov.
V prieskume Eurobarometer sa pravidelne objavuje sada otázok, prostredníctvom ktorých sa zisťuje, či občania očakávajú v nasledujúcich dvanástich mesiacoch zlepšenie, zhoršenie alebo zachovanie súčasného stavu v rôznych oblastiach – stav domácej ekonomiky, možnosť zamestnania sa vo svojej krajine, osobná situácia v zamestnaní, finančná situácia domácností ako aj očakávania týkajúce sa kvality života celkovo.
Pri sledovaní výsledkov niekoľkých prieskumov, ktoré sa uskutočňujú s pravidelnou polročnou periodicitou, môžeme sledovať zaujímavý úkaz. Od jesene 2005 do jari 2007 v štyroch z piatich uvedených ukazovateľov nastal postupný nárast počtu slovenských občanov, ktorí mali pozitívne očakávania – teda očakávania, že v nasledujúcich dvanástich mesiacoch sa zlepší ekonomická situácia na Slovensku (zo 17% na 40%), možnosti zamestnania sa na Slovensku (z 20% na 39%), finančná situácia domácností respondentov (z 21% na 30%) a celková kvalita života respondentov (z 29% na 36%). Zároveň v tomto časovom období klesal počet občanov, ktorí v menovaných oblastiach očakávali zhoršenie. Tento pozitívny vývoj síce nebol prudký, ale je nespochybniteľný (viď graf č. 1). Začal sa pritom v poslednom roku pôsobenia predchádzajúcej vlády a pokračoval v zhruba rovnakom tempe aj v prvom roku pôsobenia novej vlády.
Nekopíroval však názory občanov na dôveru k vláde a k parlamentu. Totiž, kým dôvera k predchádzajúcej vláde podľa toho istého prieskumu v posledných dvoch rokoch jej vládnutia (od jari 2004 do jari 2006) oscilovala v rozmedzí od 17% do 22%, tak nová vláda má od príchodu k moci (od jesene 2006 do jesene 2007) stabilnú podporu v rozmedzí od 39% do 42% občanov (viď graf č. 2). Čiže v tomto prípade nedochádzalo k žiadnemu postupnému rastu, ale došlo k jednorazovému skoku po voľbách v roku 2006.
Z tohto môžeme vyvodiť, že na Slovensku je (nie veľká) skupina občanov, ktorí začali v období po jeseni 2005 po dlhšom období pesimizmu hľadieť optimisticky už do blízkej budúcnosti. A táto skupina občanov nespájala svoj optimizmus nevyhnutne s pôsobením predchádzajúcej vlády. Nárast počtu občanov v tejto skupine sa totiž neprejavil na raste dôvery k vláde, ktorá bola v tom čase pri moci.
Zároveň sa ani nezdalo, že by táto skupina občanov spájala svoje optimistické vyhliadky do budúcnosti s nástupom novej vlády, lebo rast optimizmu nezaznamenal žiadny dramatický skok po nástupe novej vlády a pokračoval zhruba v rovnakom tempe ako v poslednom roku vládnutia predchádzajúcej vlády. A to všetko až do jesene 2007.
Na jeseň však vo všetkých štyroch spomínaných ukazovateľoch došlo k poklesu pozitívnych optimistických očakávaní o 7 až 11 percentuálnych bodov. V prípade dvoch ukazovateľov dokonca došlo k návratu na hodnoty z jesene 2005.
Nemôžeme samozrejme vylúčiť vplyv externých faktorov, predovšetkým hypotekárnu krízu v USA, ktorá vypukla v lete v čase medzi prieskumami konanými na jar a na jeseň 2007. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že pri značnej časti optimisticky naladených občanov, ktorí mali pocit, že pozitívny ekonomický vývoj, ktorý bol naštartovaný za predchádzajúcej vlády, nebude, resp. nemôže byť ohrozený novou vládou a jej aktivitami, dochádza k vytriezveniu.
Útoky súčasnej vlády na súkromné zdravotné poisťovne, na druhý dôchodkový pilier, na obchodné reťazce neostali bez odozvy. Svoje zrejme spravila aj novela zákonníka práce a zavedenie tzv. milionárskej dane.
Vláda však zatiaľ nemusí byť znepokojená. Jej voliči v tejto neveľkej skupine občanov s najväčšou pravdepodobnosťou zastúpení nie sú, pretože dôvera k vláde zostala zachovaná na úrovni z predchádzajúcich dvoch prieskumov.
Môžeme teda predpokladať, že väčšina z týchto bývalých optimistov sú ľudia, ktorí sa na parlamentných voľbách v roku 2006 nezúčastnili. Čiastočne z dôvodu znechutenia z pôsobenia predchádzajúcej vlády a čiastočne v presvedčení, že smerovanie Slovenska je už jasné a na postupnom hospodárskom raste, znižovaní nezamestnanosti a zvyšovaní sumy na ich konte žiadna ďalšia vláda nič zásadné nezmení. Aj preto bola účasť na parlamentných voľbách v roku 2006 najnižšia od pádu komunizmu.
Výsledky jesenného Eurobarometra naznačujú, že táto skupina občanov zrejme pochopila, že sa mýlila. Kroky vlády môžu mať a majú vplyv na všetky oblasti mapované prieskumom verejnej mienky – teda fungovanie domácej ekonomiky, z toho vyplývajúce možnosti zamestnania v krajine, obsah peňaženky každého občana – daňovníka a v konečnom dôsledku aj kvalitu života každého jednotlivca.
V tejto chvíli je nejasné akurát to, ku komu sa táto skupina občanov – perspektívnych opätovných voličov – obráti. Parlamentná opozícia je zmätená a nepresvedčivá, mimoparlamentná opozícia je takmer neviditeľná. Do volieb však ostávajú viac ako dva roky.
Autor je analytik KI a autor národnej správy o výsledkoch prieskumu Eurobarometer za Slovenskú republiku.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 02/2008.
