Kritizuje životný štýl britskej spodiny a tvrdí, že Aziati sú možno noví nositelia „buržoáznych cností“. Viac ako kolonializmus vraj poškodili tretí svet socialistické experimenty domácich vládcov. A teší sa už na Singapur. Srílansko-britský ekonóm Razeen Sally.
.aké to bolo vyrastať v 70. rokoch na Srí Lanke?
Veľmi odlišné od mladosti na Západe. Nielen preto, že Srí Lanka leží v trópoch, ale aj preto, že ide o veľmi tradicionalistickú spoločnosť. Ja pochádzam z moslimskej komunity, ktorá síce nebola taká konzervatívna ako moslimovia na Blízkom východe, ale stále konzervatívnejšia, než je štandard v juhovýchodnej Ázii. Navyše, v 70. rokoch mala Srí Lanka veľmi ľavicovú vládu, v ktorej boli komunisti i trockisti.
.ako vyzeralo ich vládnutie?
Vtedajšia premiérka, pani Bandaranaike, sa v podstate snažila robiť to, čo pani Ghándhiová v Indii. Teda premeniť Srí Lanku na centrálne plánovanú ekonomiku. Dialo sa veľmi dôkladné znárodňovanie, prísne cenové regulácie, mali sme všetky druhy reštrikcií na hospodársky život. Ale aj rozsiahly čierny trh, lebo mnohé veci sa vôbec nedali zohnať. Spomínam si na jeden rok, keď sme museli vyjsť bez cukru, lebo jednoducho nebol. Chýbali toaletné potreby. Pamätám si príbuzných pašovať plechovky s kávou. Predpokladám, že mnohé z tých vecí ste kedysi zažívali aj u vás.
.ale na rozdiel od nás ste mohli aspoň cestovať, nie?
Devízová výmena podliehala prísnym obmedzeniam. Čo znamenalo, že ľudia nemohli cestovať do zahraničia a ak tak urobili, museli vlastne porušiť zákon.
.na Slovensku ľudia veria, že bieda Ázie a Afriky je predovšetkým dôsledkom stáročí kolonializmu. Vy však naznačujete, že za to môžu skôr socialistické politiky, ktoré tie krajiny prijali po oslobodení.
Určite sa prikláňam k tomu druhému vysvetleniu. Samozrejme, kolonializmus zanechal mnohé jazvy a rozvrátil viaceré domorodé spoločnosti. Nešlo o dobrovoľnú záležitosť a nezriedka ju sprevádzalo brutálne násilie. Ale dovoľte, aby som vám moje stanovisko demonštroval na príklade Srí Lanky, ktorú Briti kedysi volali Cejlón.
.nech sa páči.
Briti zjednotili ostrov, vytvorili jeden vnútorný trh a zapojili Cejlón do medzinárodného obchodu. Práve oni zaviedli pestovanie exportných plodín ako čaj, kaučuk alebo kokosovník. Cejlón bol v čase získania nezávislosti druhou najprosperujúcejšou spoločnosťou v Ázii, po Japonsku. Všetci mu predpovedali zlatú budúcnosť. Náš ostrov mal vzhľadom na okolité štandardy veľmi dobrú správu. Panoval mier, stabilita a vláda zákona. Administratíva bola veľmi efektívna. Celé to miesto riadilo dvesto úradníkov, ktorých poslali z Británie. Imperializmus však zjavne nebol udržateľný a nezávislosť skôr či neskôr musela prísť.
.ako sa veci zmenili po získaní nezávislosti?
Vlády, ktoré prišli po Britoch, urobili dve veci. Po prvé, začali hrať rasovou kartou. Väčšinové spoločenstvo, ktoré malo politickú moc, začalo utláčať menšiny. Najmä tú tamilskú, ktorá bola ekonomicky oveľa produktívnejšia. Po druhé, prijali protekcionizmus a socialistické hospodárske politiky odkukané z Indie.
.aký bol výsledok?
Výsledkom toho všetkého bolo, že kedysi druhá najprosperujúcejšia ázijská krajina v 70. rokoch skoro skolabovala. To je príklad Srí Lanky, ktorý bol však reprodukovaný po celom rozvojovom svete. Iné krajiny v čase získania nezávislosti neboli zanechané v takom dobrom stave. Najmä tie v Afrike či mimo Britského impéria. Niekde ten druh politík začal ešte pred získaním nezávislosti a zavádzali ich samotné koloniálne mocnosti, pričom nové národné elity ich dotiahli ešte do extrémov. Nezriedka títo vodcovia študovali v Európe. Samozrejme, popri tom sa nové národné elity samy obohatili, zatiaľ čo svojou politikou zbedačili vlastné obyvateľstvo.
.boli však aj výnimky.
Východná Ázia bola výnimkou. Začalo sa to v Japonsku, neskôr nasledovala Južná Kórea a Taiwan. Aj slobodné prístavy Hongkong a Singapur. Tie sledovali úplne iný typ politík. Boli fiškálne veľmi konzervatívne, sledovali politiku tvrdej meny, zapojili sa do medzinárodného obchodu a rástli prostredníctvom vývozu. Im sa darilo, kým iné rozvojové krajiny stagnovali.
.spomenuli ste, že noví vodcovia rozvojových krajín ešte pred získaním nezávislosti často študovali na Západe. Čím to je, že k socializmu pričuchli práve tam? Bolo to spôsobené tým, že až do 70. rokov 20. storočia sa socializmus zdal pokrokovou silou a tiež akousi skratkou k prosperite?
Áno, ak sa na to pozrieme z pohľadu ideológií, pôdu pripravili už koloniálne mocnosti. Čiastočne s výnimkou Británie, ktorá vyznávala princíp „laissez faire“, ostatné európske krajiny – Francúzi, Taliani, Nemci, Belgičania – robili skôr merkantilistickú politiku voči svojim kolóniám. Ak ste študovali napríklad v Paríži, narazili ste na myšlienky kolektivizmu, ktoré ste potom, samozrejme, uviedli do praxe, keď vaša krajina získala od Francúzska nezávislosť.
.ako trebárs Pol Pot, ktorý vo Francúzsku študoval diela Jeana-Jacquesa Rousseaua a keď sa vrátil do Kambodže, bola z toho diktatúra Červených Kmérov.
Je veľa vecí, za ktoré by sa Francúzsko malo zodpovedať. Mnohé neskoršie totalitné príšery študovali v Paríži počas prvých desaťročí 20. storočia a Pol Pot bol len jednou z nich. Britská verzia bola jemnejšia, no stále zničujúca. Nové elity, ktoré nastúpili v bývalých kolóniách po získaní nezávislosti, často pochádzali z domorodej aristokracie, študovali v Cambridgei, Oxforde či na London School of Economics a očaril ich fabiánsky socializmus. Toto sa týkalo najmä Indov.
.napríklad takého Nehrúa…
Ideológia, ktorú si on a jeho kolegovia po roku 1947 vzali so sebou do vlády, bola kombinácia obdivu voči centrálnemu plánovaniu v Sovietskom zväze a fabiánskeho socializmu, ktorému sa naučili v Anglicku od ľudí ako George Bernard Shaw.
.lenže po pár desaťročiach nezávislosti a socializmu sa mnohé krajiny tretieho sveta začali ekonomicky otvárať a robiť trhové reformy.
Išlo o číry pragmatizmus, nie o nejakú hlbokú ideovú konverziu k Adamovi Smithovi. Začalo to Čile v Latinskej Amerike s pokračovaním v juhovýchodnej Ázii. Srí Lanka a Čína sa začali otvárať na konci 70. rokov. India sa pridala na prelome 80. a 90. rokov. Bolo zrejmé, že socialistický rozvojový model zlyhal. Tie krajiny sa nachádzali v sústavnej kríze: Vládam dochádzali peniaze, čelili prudkej inflácii, štátne podniky akurát hltali verejné peniaze… Prosto si uvedomili, že musia veci robiť inak. Videli, že ázijským tigrom sa darí, tak začali napodobňovať ich úspešnú politiku.
.koncom 70. rokov ste sa presťahovali do Británie, učíte na London School of Economics o medzinárodnom obchode a zjavne nie ste socialista. Ako je možné, že ste sa vyhli tej intelektuálnej pasci, do ktorej spadli iní vaši krajania?
Asi to bude tým, že ma formovali 80. roky, keď bola pri moci pani Thatcherová. LSE bola vždy dúhová. Tak ako časť jej intelektuálnej tradície je ľavicová, má aj iné intelektuálne prúdy. Napríklad Edwin Cannan, ktorý bol v 19. storočí prvým profesorom politickej ekonómie na LSE, bol súčasne horlivým stúpencom Adama Smitha. Neskôr tam učil Lionel Robbins či Friedrich Hayek. V politických vedách by som vyzdvihol Michaela Oakeshotta, ktorý bol jedným z najväčších konzervatívnych filozofov 20. storočia.
.aká bola atmosféra na škole?
Veľmi slobodomyseľná. Neexistovala žiadna stanovená línia a ľudia mali priestor objavovať svoje vlastné myšlienky. U mňa išlo o veľmi postupný a kľukatý proces. Na prelome 80. a 90. rokov, keď padol berlínsky múr, som bol na študijnom pobyte v Nemecku. A hoci nie som fanúšikom nemeckej intelektuálnej scény alebo ich akademického systému, počas toho pobytu som spoznal fenomén Ludwiga Erharda, otca nemeckého povojnového hospodárskeho zázraku.
.žili ste v niekoľkých krajinách a veľa cestujete. Ako vnímate britskú spoločnosť a to, ako sa zmenila za posledných tridsať rokov?
Pozitívom je, že v dôsledku thatcherovskej revolúcie ide o omnoho otvorenejšiu krajinu. Je tam mnoho podnikavosti a dynamiky. Čo sa týka imigrantských komunít, podľa mňa Británii pomohli. Nejde už o tú jednotvárnu, zápecnícku, uzavretú spoločnosť, so sklonmi k netolerancii, ktorou zvykla byť kedysi. A pre každého, kto verí v ekonomickú slobodu, je dnes Británia rozhodne lepším miestom, než keď som tam prišiel na konci 70. rokov. Ľudia majú viac životných možností.
.čo negatíva?
Keď sa Británia po dvoch desaťročiach rastu vylízala z problémov, nastúpili labouristické vlády, ktoré zo začiatku síce boli zdržanlivé, no už čoskoro upadli do veselice míňania. Pribudli mnohé regulácie a začali dosť fušovať do hospodárstva.
.čo to urobilo s obyvateľstvom?
Od väčšiny robotníckej triedy, ktorá v skutočnosti nič nerobí, cez strednú vrstvu a inteligenciu sa rozsiahla časť britskej populácie stala počas tých posledných rokov prosto tučnou, ochabnutou, samoľúbou a lenivou. Navykli si na kultúru vyhľadávania renty, kde dostávajú všelijaké darčeky bez toho, aby museli dávať niečo na oplátku. A dnes, keď Británia musí urobiť poriadok vo svojich verejných financiách, si tieto výdobytky tvrdo bránia.
.lenže britský sociálny štát existuje už od vojny.
Pani Thatcherová urobila veľa vecí, no nikdy sa skutočne nedotkla sociálneho štátu. Pribrzdila v 80. rokoch jeho rast, no nezvrátila ho. Od konca 90. rokov sa to s labouristami len zhoršovalo.
.aké percento populácie je približne dotknuté?
Od pätiny do tretiny Britov žije v kultúre závislosti. To znamená, že sú ekonomicky neproduktívni a žijú ako paraziti na úkor ostatných. Krajinu to ničí sociálne i morálne. Vidíte to všade: Rozpadajúce sa rodiny. Deti, ktoré nepoznali otca, nikdy ich nikto nevychovával a vyrastajú s televíziou namiesto kníh. Vidíte ľudí, ktorí sa veľmi zle stravujú, zato pijú i drogujú od útleho veku. Ktorí nechodia do školy, ale vedia, ako vykradnúť auto. Máte kultúru tolerancie voči zločinu, bez akéhokoľvek zmyslu pre disciplínu – či už doma, v škole, alebo na úrovni štátu. Myslím, že vo veľkej miere tieto javy môžeme pripísať úpadku osobnej zodpovednosti, ktorá prichádza so vzostupom zaopatrovacieho štátu. Ani škrty, ktoré sa snaží presadiť Cameronov kabinet, nejdú dosť hlboko, aby sa dotkli tohto problému.
.to však nie sú len britské trendy.
Zdá sa mi, že ide o príznak hlbších problémov Západu. V mojich očiach je spoločnosť v úpadku, keď sa mladá generácia vyhýba tvrdej práci, je spokojná sama so sebou, žiada ostatných, aby sa o ňu starali a ešte je aj neurotizovaná maličkosťami. Opak týchto vecí vidím na svojich cestách po Ázii, zvlášť medzi mladou generáciou, ktorá má tie správne „buržoázne“ cnosti. Vidíte to aj na pracovnej etike imigrantov z týchto krajín. Majú tendenciu pracovať tvrdšie, byť zodpovednejší a premýšľať viac o svojich rodinách, musia posielať domov remitencie a nezriedka z nich vyžaruje energia, ktorú cítite z bohatnúcich spoločností na vzostupe. Čo ma nenapĺňa práve optimizmom, pokiaľ ide o budúcnosť Západu.
.sťahujete sa teraz do Singapuru kvôli učeniu. Tešíte sa?
Veľmi sa teším. Som polovičný Brit a polovičný Srílančan, ale moja ázijská polovica časom získava prevahu. Čiže, skôr by som preferoval žiť v Ázii a navštevovať Európu ako naopak. V každomprípade, Singapur je podobne ako Hongkong veľkolepým centrom, z ktorého sa dá vyrážať do okolitých oblastí. Britský spisovateľ Anthony Burgess raz povedal, že najlepšie štáty na svete sú tie, ktoré sa dajú najľahšie opustiť. Singapur má najlepšie letisko na svete. Taxíkom je vzdialené desať minút od centra mesta. Navyše zakladateľ Singapuru, Stamford Raffles, bol možno prvým človekom, ktorý Adama Smitha uviedol do praxe.
.spisovateľ William Gibson nazval raz Singapur „Disneylandom s trestom smrti“. Nevadí vám ako liberálovi hrdelný trest a palicovanie za drobné prečiny?
Má to mocný zastrašovací efekt a Singapur je jedným z najbezpečnejších miest na svete. Čiže trest smrti mi nevyhnutne neprekáža. Skôr ma irituje ten disneylandovský rozmer Singapuru. (Smiech.)
Razeen Sally je britsko-srílanský ekonóm. Od roku 1993 prednáša na London School of Economics. Je tiež riaditeľom think-tanku European Centre for International Political Economy, ktorý spoluzakladal v roku 2006. Špecializuje sa na medzinárodný obchod a ekonomiky rozvojových krajín, najmä s dôrazom na Áziu. Popri výskumnej práci pôsobí aj ako konzultant vlád, medzinárodných organizácií a firiem. Slovensko navštívil v rámci Free Market Road Show 2011, ktorú organizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Viac informácií o Free Market Road Show 2011 nájdete tu.
Rozhovor bol publikovaný v týždenníku .týždeň 28/2011 dňa 11. júla 2011.
Free Market Road Show 2011 /Razeen Sally/
