Politici a vlády sľubovali občanom zníženie regionálnych rozdielov po vstupe do EÚ. Pomôžu vraj eurofondy. Politici vľavo i vpravo to sľubujú naďalej i tento rok pred voľbami, sľubovať to bude isto i vláda, ktorá vzíde z júnových volieb, nech už bude akákoľvek. Eurofondy však nepomohli, regionálne rozdiely rastú naďalej. Hlúpe sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú, a klientelistické kruhy sa z eurofondov spokojne nabaľujú.
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera evidovanej nezamestnanosti. Nezamestnanosť je zároveň jedným z hlavných dlhodobých problémov Slovenska. A v súčasnosti opätovne rastie, je dokonca najvyššia od marca 2005.
Nezamestnanosť v máji 2004
V máji 2004, teda v čase vstupu Slovenska do EÚ, dosahovala nezamestnanosť na Slovensku 14,47 %. Až v 20-tich z celkového počtu 79 okresov krajiny dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti viac než 20 %. V okrese Rimavská Sobota presiahla dokonca 30 % (až 30,22 %), pričom v prvej desiatke najviac postihnutých okresov boli v máji 2004 ešte Revúca, Veľký Krtíš, Trebišov, Rožňava, Kežmarok, Košice – okolie, Sobrance, Sabinov a Poltár (v rozmedzí 24 až 30 %). Na opačnom póle bolo 5 okresov, na ktoré sa delí hlavné mesto Bratislava (v rozmedzí 2,5 až 4 %) a okresy Senec, Pezinok, Trenčín, Malacky a Ilava (všetky menej než 7 %).
Rozdiel medzi okresom s najvyššou mierou (Rimavská Sobota) a najnižšou mierou (Bratislava IV) dosahoval 27,68 %. Kým okres Rimavská Sobota bol o 15,75 % nad celoštátnym priemerom, okres Bratislava IV bol o 11,93 % pod priemerom. Problém nezamestnanosti, a regionálne rozdiely medzi okresmi, mal pomôcť riešiť masívny prílev eurofondov po vstupe do EÚ.
Nezamestnanosť v decembri 2009
V decembri 2009, teda v čase, keď sa uzatvárali platby z eurofondov z prvého programovacieho obdobia 2004-2006, a súdruhovia sa chválili, že čerpanie viac než miliardy eur dokonca presiahlo 100 %, nezamestnanosť na Slovensku dosiahla 12,66 %. Rovnako ako v máji 2004, až v 20-tich z celkového počtu 79 okresov krajiny dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti viac než 20 %. Smutný primát naďalej drží okres Rimavská Sobota (33,29 %), nasledovaná Revúcou (30,05 %), pričom v prvej desiatke ich v decembri 2009 sprevádzali ešte okresy Rožňava, Kežmarok, Sabinov, Trebišov, Veľký Krtíš, Poltár, Lučenec a Krupina (v rozmedzí 22 až 28 %). Najnižšiu mieru nezamestnanosti stále dosahuje 5 bratislavských okresov (v rozmedzí 2,7 až 4 %) nasledovaných okresmi Senec, Pezinok, Galanta, Trnava a Trenčín (5 až 7 %).
Rozdiel medzi okresom s najvyššou mierou (Rimavská Sobota) a najnižšou mierou (Bratislava I) však narástol na 30,58 % (teda takmer o 3 % viac oproti máju 2004). Pozornosť by mala byť venovaná najmä faktu, že okres Rimavská Sobota bol v decembri 2009 až o 21,03 % nad celoštátnym priemerom, teda až o viac než 5 % viac nad priemerom, než v máji 2004. Okresy, v ktorých bola nezamestnanosť v čase vstupu do EÚ vyššia než 20 %, majú rovnaký problém i naďalej. No nielen to, máme až 22 okresov, v ktorých je nezamestnanosť nad celoštátnym priemerom a zároveň je ich miera nezamestnanosti od celoštátneho priemeru viac vzdialená, než bola máji 2004. Nielenže celkové regionálne rozdiely rastú, podstatnejšie je, že hoci priemerná nezamestnanosť na Slovensku klesla, nezamestnanosť v najviac postihnutých okresoch je dokonca vyššia, než v čase vstupu do EÚ. Kde urobili súdruhovia chybu?
Eurofondy kade-tade
Napriek všetkým rečiam o znižovaní regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov, a napriek všetkým plánom a operačným programom, ani vláda Mikuláša Dzurindu, ba ani vláda Roberta Fica samovznášajúca sa v bubline sociálneho štátu, vôbec nenastavili systém prerozdeľovania eurofondov tak, aby tieto verejné zdroje putovali primárne do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou. Ako dokazujú naše prepočty, z 20-tich okresov, ktoré v máji 2004 dosahovali nezamestnanosť vyššiu než 20 %, sa len 5 dostalo do prvej dvadsiatky tých okresov, ktoré boli v prepočte na obyvateľa najväčšmi podporené z eurofondov v prvom programovacom období. Vlády teda nenasmerovali eurofondy najmä do tých regiónov, o podpore ktorých mali a majú neustále plné ústa.
Ďalšie naše prepočty však poukazujú na to, že neexistuje absolútne žiadna súvislosť a závislosť medzi tým, koľko peňazí z eurofondov v prepočte na hlavu putovalo do okresov, a tým, či sa v období od mája 2004 do decembra 2009 nezamestnanosť v danom okrese zvýšila alebo znížila. Ani lepšie prerozdeľovanie by teda nepomohlo – eurofondy sú totiž principiálnym omylom.
Špinavá hra
Nepreukázalo sa, že by eurofondy mali nejaký badateľný vplyv na pokles nezamestnanosti a regionálnych rozdielov na Slovensku. Na mnohých príkladoch sa však preukázalo, že eurofondy mali a majú pozitívny vplyv na tých, ktorí za eurofondy politicky zodpovedajú, na tých, ktorí ich na Slovensku prerozdeľujú a na tých, ktorí v zmanipulovaných tendroch v „súťaži“ o eurofondy vyhrávajú. Boj s regionálnymi rozdielmi je nielen hlúpy a zbytočný, táto hra je príliš nákladná – vyčerpáva spoločnosť ekonomicky a devastuje ju morálne a eticky. Neverte politikom, ktorí sľubujú jej ďalšie pokračovanie.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2010.
