Už sme si zvykli, že z času na čas mútia nielen mediálne vody “svedectvá” európskych inštitúcií o hrozivých rozdieloch medzi regiónmi v EÚ. Zahanbiť sa nechce dať ani naša vláda, ktorá začala o stave našich regiónov zverejňovať podobné správy. Ostatnú, dokonca vrátane “pripravovaných opatrení na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov,” schválil Dzurindov kabinet minulý týždeň. Ako ju interpretovať?
Jeden z pohľadov, u nás bežný, prezentoval i Marián Leško (Stav regionálnej slepoty, SME 30. 9.), podľa ktorého na Slovensku “máme až príliš veľké regionálne rozdiely”. Úroveň “rozvoja” regiónov sa u nás, podobne ako v EÚ, sleduje na základe ukazovateľa hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily. Ak by sme odhliadli od faktu, že pre potreby štatistických pozorovaní sa v EÚ často vymedzujú regióny nevhodne (rozdeľujú sa tzv. funkčné mestské regióny tvorené mestom a jeho zázemím), v porovnaniach s ostatnými členskými krajinami nemáme dôvod na paniku. Rozdiel v HDP na hlavu medzi najrozvinutejším slovenským regiónom (Bratislavský kraj) a najmenej rozvinutým (Východné Slovensko) je približne trojnásobný (3,01). Veľká Británia vykazuje v tomto ukazovateli až takmer štyri a polnásobok (4,42), keďže Londýn výrazne “vyčnieva” nielen nad britské, ale i všetky ostatné regióny únie. V Belgicku, ktorého metropolou je sídlo väčšiny inštitúcií EÚ Brusel, vychádza pomer medzi “najbohatším” a “najchudobnejším” regiónom vyše trojnásobný (3,14). Dokonca i v Nemecku je približne trojnásobný (2,87), a to napriek miliardám podpory z eurofondov ako i štátnej pomoci, ktorým nechýba „regionálna optika“ a smerujú zväčša do oblastí bývalej NDR.
Pri sledovaní regionálnych rozdielov v rámci jednotlivých krajín narážame na “efekt hlavného mesta”. To je často najväčším sústredením kapitálu a sídlia v ňom firmy, ktoré síce pôsobia celoštátne, ale štatisticky vykazujú výsledky hospodárenia centrálne v hlavnom meste. Úroveň rozvoja regiónu hlavného mesta je ovplyvnená i pracovnou silou dochádzajúcou z iných častí krajiny. Umelo sa tak dvíha úroveň produkcie v regióne sídla zamestnávateľa, čo je i prípad nadhodnotenia sledovaného ukazovateľa pre Bratislavu. Ak by sme dané štatistiky “očistili” od regiónov, v ktorých sa nachádza hlavné mesto, nižšie regionálne rozdiely spomedzi členských krajín EÚ než na Slovensku (1,22) by boli už len vo Fínsku (1,20), Česku (1,16) a Švédsku (1,12).
K politike odstraňovania regionálnych rozdielov neodmysliteľne patria eurofondy. Objavujú sa i v zmienenej vládnej správe, ktorá podľa Mariána Leška prináša “dostatok dôkazov o nepravdivosti legendy, že väčšina podporných prostriedkov únie zostáva v západnej časti Slovenska”. Na podobné hodnotenie je však priskoro. Nebolo by prekvapením, keby sa po skončení programovacieho obdobia 2004 – 2006 zistilo, že “západ” bol v prepočte na obyvateľa podporený z eurofondov viac, než “východ”. Daná správa, napríklad, v prípade prerozdelenia prostriedkov z predvstupového fondu ISPA vyznieva v prospech “západu”, keďže do Trnavského kraja putovalo 35 a do Bratislavského 19 percent z celkového balíka, ktorý bol pre SR k dispozícii. Nezamýšľajte sa nad tým, ako tieto transfery prispejú k “odstraňovaniu rozdielov”, v skutočnosti to nie je ich úlohou. Podstata tkvie v tom, že cez ľúbivú rétoriku sa nechávame čoraz viac obaľovať pavučinou vynucovanej solidarity a rastúceho prerozdeľovania verejných financií. Pozorný čitateľ vládnej správy tiež zaregistroval, že konečným príjemcom významnej časti eurofondov je práve verejný sektor. Dochádza tu k efektu vytláčania súkromného sektora, ktorý sa čoraz častejšie musí biť o zákazky od štátnej správy či samosprávy formou obstarávania, o ktorého netransparentnosti a spätosti s korupciou sa viac rozširovať hádam ani netreba. Úloha štátu tak nenápadne znovu silnie.
Rozdiely medzi regiónmi tu vždy boli a budú. Sú prirodzené, zákonite dané odlišnými podmienkami a regionálnymi osobitosťami a sú prítomné všade na svete. Boj s regionálnymi rozdielmi tak bude vždy vyznievať len ako mnoho kriku pre nič. Problém nie je, že, citujúc slová Mariána Leška: “pôvodný plán vlády znížiť rozdiely sa určite splniť nepodarí,” ale skôr to, že si naša tzv. pravicová vláda takýto rovnostársky a zároveň utopicko-socialistický cieľ vôbec dala. Úlohou vlády nie je odstraňovanie regionálnych či iných rozdielov, ale odstraňovanie regulácií a bariér na podnikanie a každodenný život, a to pre všetkých rovnako.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 4. októbra 2005.
