Rastúce miestne dane. Často neodôvodnene vysoké odmeny. Sklony k megalománii. Podivné predaje a prenájmy majetku. A najmä chýbajúca kontrola a záujem občanov. I taká je odvrátená stránka našej samosprávy.
Dosiaľ poslednou zásadnou zmenou vo fungovaní územnej samosprávy u nás bolo zrealizovanie fiškálnej decentralizácie, ktorá je v platnosti počnúc rokom 2005. Ekonomickou podstatou tohto procesu bolo posilnenie daňových príjmov obcí a miest v porovnaní s poskytovanými dotáciami samospráve od štátu. Namiesto každoročného handlovania počas schvaľovania štátneho rozpočtu v parlamente tak majú obce a mestá jasný mechanizmus, na základe ktorého sa medzi ne prerozdeľuje výnos z tzv. podielovej dane, ktorá tvorí hlavnú zložku ich príjmov. Tento výnos má rastúci trend, keďže je napĺňaný daňou z príjmu fyzických osôb, ktorej výber sa i vďaka realizovaným reformám (nielen tej daňovej) a súvisiacemu hospodárskemu rastu z roka na rok zvyšuje.
Nemiestne dane
Napriek spomínanému rastu príjmov dochádza v obciach a mestách i k ďalšiemu rastu sadzieb miestnych daní. Samosprávy sa môžu slobodne rozhodnúť, či a ktoré dane vyrubovať vôbec budú, a v akých sadzbách. Málokedy sa však stretnete s tým, že by samospráva „triezvo“ posúdila, či výnos z tej-ktorej dane (napr. daň z ubytovania mimo centier turizmu) nie je sám o sebe natoľko mizivý, že samotná administrácia výberu dane nestojí za to, aby súvisiacou byrokraciou otravovala seba a daňovníkov. Výnos miestnych daní tvorí menej než 15% celkových príjmov samosprávy, pričom najvýnosnejšou je daň z nehnuteľností (pozemkov, stavieb, bytov a nebytových priestorov) podieľajúca sa na celkových príjmoch samosprávy v priemere 8%-ami.
Práve pri dani z nehnuteľností možno pozorovať všeobecný trend rastu sadzieb krížom krážom po celej krajine. Inak sa nezachovali ani prešovskí miestni poslanci. V tamojšom zastupiteľstve majú pritom prevahu strany súčasnej vládnej koalície HZDS, SNS, Smer so SF a nezávislými. Zrejme v duchu plnenia sociálneho programu našej nacionalisticko-socialistickej vlády sa jej nominanti v Prešove rozhodli zdierať občanov daňou z bytov dokonca až v takej výške, akú platia občania niektorých mestských častí Bratislavy. Rozdiely treba predsa stierať, v rovnostárskej spoločnosti každému rovnako.
Ďalšou z miestnych daní je daň za psa. Ako tak odôvodnená sa môže zdať v prípadoch psíčkarov na sídliskách, kde by sa však očakávalo, že samospráva za jej výber ponúkne daňovníkom priestory pre výbeh psov či systém zberných košov a vrecúšok na psie exkrementy. Takéto riešenia však nie sú pravidlom. Je otázne, za čo vlastne majitelia psov teda platia. Prípadne, ako je odôvodniteľné zdaňovanie psov, ktorí neopúšťajú dvory rodinných domov. Prečo potom teda nezdaňovať i mačky? Úplne komicky vyznieva Petržalka, kde bola doteraz daň odstupňovaná podľa rasy, a od roku 2008 výšku dane určí veľkosť psa (majitelia psa s výškou nad 43 cm zaplatia dvojnásobok).
Osobitnou kapitolou sú poplatky za komunálny odpad, ktoré rastú taktiež, a budú i naďalej, keďže európska legislatíva tlačí samosprávy do zvyšovania podielu separácie odpadu, čo znamená ďalší nárast výdavkov na zber a spracovanie v odpadovom hospodárstve.
Euro príčinou?
Premiér Fico, ktorý (nielen) v súvislosti so zavádzaním eura bojuje najmä so súkromným sektorom, pokiaľ ide o „neodôvodnené zvyšovanie cien,“ by mal pri zvyšovaní miestnych daní zbystriť pozornosť. Primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor, ktorý na post kandidoval i s podporou Smeru, sa na margo terajšieho zvyšovania daní vyjadril, že jedným z dôvodov bolo i to, že „z memoranda, ktoré Slovensko podpíše pri vstupe do eurozóny, vyplýva, že v rokoch 2009 a 2010 nebudeme môcť hýbať s poplatkami a daňami“. Úmyselné zneužitie prechodu z koruny na euro by však podľa ďalšieho Ficovho úletu vraj mohlo byť „až trestným činom“. Pozor na to, pán primátor.
Štedré odmeny
S rastúcimi miestnymi daňami, ktoré samospráva ťahá z vreciek občanov, rastú i odmeny, ktoré si primátori, starostovia a komunálni poslanci prisudzujú do vlastných peňaženiek. Základné platy starostov a primátorov stanovuje zákon na základe koeficientov podľa počtu obyvateľov obce či mesta (čím vyšší počet obyvateľov, tým vyšší plat). Okrem toho, miestni poslanci môžu starostom a primátorom odklepnúť i odmeny „s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu výkonu funkcie až do 50% súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje“.
V zmysle dikcie zákona sa tak z koncoročných odmien za rok 2007 mohli tešiť viacerí činovníci v samospráve. Lídrom rebríčka je zrejme primátor ani nie 20-tisícového Púchova Marián Michalec (NEKA), ktorého tamojší poslanci obdarili odmenou vo výške 540 000 korún. Závidieť mu môžu i najvyšší ústavní činitelia. Nezaostávajú ani primátori z tzv. menej rozvinutých regiónov, spomeňme lučeneckého Milana Marka (SNS, SDKÚ, KDH) či spišskonovoveského Jána Volného (HZDS, SNS, Smer) s odmenami 360 000 korún. Nuž, vyzerá to tak, že „vyrovnávanie regionálnych rozdielov“ sa už začalo, aspoň v rovine odmien sa to tak javí.
Osobitnou kategóriu, pokiaľ ide o odmeňovanie, sú miestni poslanci. Hoci sa vo verejnej správe uplatňuje viacero odmeňovacích predpisov, na komunálnych poslancov žiadny z nich nepamätá. Vyše 21 000 poslancov v samospráve si odmeny udeľujú sami sebe podľa pravidiel, aké si určia.
Je otázne, či by sa platy a odmeny v samospráve mali odvíjať od počtu obyvateľov obce, alebo skôr od výšky rozpočtu či aktív obce. V dnešnom právnom rámci je možné len apelovať na poslancov, aby odmeny sebe i starostom či primátorom udeľovali na základe objektívnych kritérií, ako napríklad dosiahnuté výsledky hospodárenia. Závisí to však i od občanov, ktorých významná časť síce samospráve vystavuje účet každé štyri roky vo voľbách, no záujem o sledovanie diania v komunálnej sfére počas volebného obdobia je nízky.
Kristus nad Prešovom
Symbolických 33 metrov. Taká by mala byť výška sochy Krista ako novej dominanty Prešova, aspoň v najnovšej zo svojich vízií tak tvrdí primátor Pavel Hagyari (NEKA). Za prvý rok od prekvapivého a drvivého víťazstva vo voľbách, v ktorých porazil i dvoch svojich mdlých predchodcov na tomto poste, stihol primátor dostať tretie najväčšie mesto krajiny do povedomia nielen Prešovčanov viacerými aktivitami a zámermi. A tiež prísľubmi podpory mesta z vládnych programov, keďže bratislavský právnik vládnuci i s podporou HZDS, SNS a Smeru v zastupiteľstve, má dvere do kancelárií ministrov otvorené…
Ak Kristus nad Prešovom bude, vraj sa tak nestane s prispením mestskej pokladnice. Skúsenosti z realizácie megalomanských zámerov Rudolfa Schustera v susedných Košiciach v 90. rokoch, kde sa ryha zo sekery, ktorú tam neskorší prezident zaťal, dosiaľ nezacelila, i tak nabádajú na opatrnosť, aby cena za rozvoj metropoly Šariša nenabrala podobné kontúry.
Šafárenie s majetkom
Predaje či prenájmy majetku samosprávy bez verejných súťaží a podozrenia z klientelizmu taktiež nie sú ojedinelé. V Rimavskej Sobote nedávno poslanci schválili (tajným hlasovaním) prenájom mestských lesov spoločnosti, ktorá vznikla len vo februári 2007, navyše neponúkla najvyšší ročný nájom, aj keď to podľa vyhlásenej súťaže malo byť hlavné kritérium. Išlo o najlepšie možné riešenie pre mesto a jeho daňovníkov? Je otázne, aký bol motív záujmu takto rozhodnúť, a či i v tomto prípade išlo o toľko omieľaný „verejný záujem“. Je chyba legislatívy, že takéto svojvoľné „rozhodovanie“ poslancov vôbec umožňuje.
Anjeli
„Dovolíme si vám odovzdať drevenú plastiku anjela, aby bol pri Vás a pripomínal vám mestá a obce,“ povedal pri novoročnom stretnutí prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi predseda ZMOS Michal Sýkora. Patrí sa na záver dodať, že táto symbolika isto v prípade mnohých starostov a primátorov takmer troch tisícok samosprávnych celkov platí, no zovšeobecniť sa nedá.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2008.
