Bývalý minister školstva Martin Fronc zverejnil pár dní po svojom odchode z vlády znenie nového školského zákona, ktorý následne predložil do parlamentu ako poslanecký návrh. Jeho dlho avizovaný zámer dotiahnuť reformu obsahu vzdelávania až na úroveň legislatívnej normy tak dostal konkrétnu podobu. Zverejnením návrhu zákona sa odbornej aj laickej verejnosti dostal konečne do rúk text, o ktorom je možné a zároveň potrebné diskutovať.
Na koncipovaní nového školského zákona sa podieľali viacerí odborníci, zoskupení okolo Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorí sa dlhodobo venujú pripomienkovaniu procesu reformy vzdelávania a ktorí prostredníctvom konkrétnych návrhov a čiastkových projektov permanentne participujú na optimalizácii reformného prostredia vo vzdelávacom systéme. Nestáva sa často, aby dokázali politici, rezortní úradníci a odborníci z nezávislých inštitúcií a z prostredia vysokých škôl natoľko efektívne spolupracovať, aby sa im podarilo nájsť v náročnom procese projektovania novej legislatívy potrebný konsenzus. V prípade návrhu predkladaného školského zákona sa tak stalo a práve to by mohlo byť zárukou, že návrh nie je iba vykalkulovanou bodkou za reformným pôsobením jednej politickej strany v rezorte školstva, ale na odbornej úrovni pripraveným materiálom.
Vďaka už uskutočneným legislatívnym zmenám sa v školskom prostredí prešlo na normatívny model financovania, riadiace kompetencie prešli zo štátnej správy do rúk samosprávy a prostredníctvom školskej samosprávy sa vytvorili dôležité nástroje verejnej kontroly. Aj z týchto dôvodov sa predkladaný návrh školského zákona nezaoberá detailne všetkými komponentmi vzdelávacieho systému, ale má podobu iba základného legislatívneho rámca, ktorého prijatie by umožnilo realizáciu reformy vzdelávania v tej najpodstatnejšej oblasti, v oblasti obsahu vzdelávania.
Reforma obsahu vzdelávania rozhodne neznamená iba mechanickú redukciu existujúcich učebných osnov. Znamená zásadné prebudovanie obsahu vzdelávania na základných a stredných školách prostredníctvom nových, dobre vyvážených systémových mechanizmov. Predkladaný návrh zákona je legislatívnym rámcom, ktorý tieto mechanizmy pomenúva v ich vzájomných vzťahoch a väzbách.
V návrhu zákona sú definované jednotlivé nástroje tvorby, samotnej realizácie, ale aj kontroly a hodnotenia obsahu vzdelávania tak, aby ukotvili jasné pravidlá zostavovania a inovácie vzdelávacích obsahov, aby sa v oblasti povinného vzdelávania vyvážil vplyv štátu, verejného záujmu a záujmu jednotlivca a aby napriek značnej decentralizácii v rovine obsahu vzdelávania školy aj naďalej plnili svoju primárnu funkciu a poskytovali žiakom vysoký štandard pri zabezpečovaní jednotlivých stupňov vzdelania.
Filozofia slobodnej školy nahrádza v návrhu zákona dlhoročnú socialistickú rétoriku, ktorej sme sa v školskej legislatíve napriek častým novelám stále nevedeli zbaviť. Slová ako „rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu“, „zohľadňovanie potrieb jednotlivca“, „slobodný výber vzdelávacej cesty“, či „záruka rovnakého právneho postavenia škôl“ jasne pomenúvajú nové základy nášho vzdelávacieho systému.
Nič nehovoriacu (alebo všetko zahmlievajúcu?) definíciu harmonicky rozvinutej osobnosti nahradili poctivo naformulované ciele vzdelávania – „osvojenie si vedomostí a získanie poznávacích a sociálnych spôsobilostí, potrebných pre zodpovedný osobný a občiansky život v slobodnej spoločnosti; osvojenie si kultúrneho dedičstva spoločnosti a spoločenských hodnôt; pochopenie a uplatňovanie zásad demokracie a právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd; príprava na ďalšie samostatné vzdelávanie v rámci celoživotného procesu vzdelávania“. To nie sú iba prázdne frázy. Návrh zákona nastavuje celý vzdelávací systém tak, aby sa tieto vzletne znejúce ciele dali uchopiť v každodennej realite.
Dvojúrovňový model vzdelávacích programov, ktorým sa nahrádza systém centrálne vydávaných učebných osnov, nesie v sebe potenciál nanovo definovať obsah vzdelávania demokratickým spôsobom – za aktívnej účasti odborníkov, učiteľov, rodičov i zriaďovateľov škôl. Spôsob tvorby rámcových vzdelávacích programov, aktívna účasť učiteľských tímov na tvorbe obsahu vzdelávania prostredníctvom samostatnej tvorby školských vzdelávacích programov, systém ich osvedčovania nezávislými vzdelávacími expertmi a nový mechanizmus hodnotenia kvality vzdelávania znamenajú zásadnú zmenu v prospech decentralizácie doteraz uzavretého, centrálne riadeného vzdelávacieho systému. To všetko sú kľúčové nástroje, ktoré môžu zmeniť naše základné a stredné školy na moderné vzdelávacie inštitúcie, schopné ponúkať žiakom kvalitné vzdelanie. Návrh školského zákona si zaslúži pozornosť odborníkov, učiteľov, rodičov i samotných žiakov. Ak by sa ho podarilo presadiť, mohol by vniesť do ich životov pozitívne zmeny.
Autorka je analytička KI a podieľala sa na príprave návrhu školského zákona.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 02/2006.
Návrh školského zákona je dostupný na stránke KI tu.
