Sentimentálny zradca (Recenzia)

Trilery môžu poukázať na veľkú časť toho, čo znepokojuje spoločnosť. Ich zápletky nemusia byť úplne vierohodné, ale ich prostredie áno. Aby tento trik vyšiel, podliaci musia vystihovať obavy čitateľov. Kedysi to boli sovietski agenti, neskôr nemorálne nadnárodné spoločnosti a potom islamskí bomboví atentátnici. Teraz sú to eurokrati.

Charles Moore nedávno recenzoval nový román Alana Judda nazvaný Uncommon Enemy (Neobyčajný nepriateľ), kde je zloduchom eurofanatik, bývalý špión, ktorí nosí lodénový kabát (čo je, ako duchaplne tvrdí Charles Moore, nadčasová identifikácia zlých úmyslov vždy, keď ho nosí Angličan). Ja som si medzitým prečítal A Sentimental Traitor (Sentimentálny zradca) od Michaela Dobbsa. Bez toho, aby som prezrádzal dej, ide o pripravenosť zástancov európskej integrácie očierniť dobrú povesť, zničiť existenciu a ohrozovať život britského poslanca, ktorý ohrozuje jeden z ich projektov.

Dobbs je starý profík: vycítil, že dnes je na „antibruselskom“ trhu čulo. A vie, že jeho základná premisa je uveriteľná. Všetci sme znovu a znovu pozorovali, že bruselskému aparátu je mentalita typu „účel svätí prostriedky“ blízka. Pamätáme si na obhajobu čiernych fondov a porušení zákona Helmutom Kohlom, Françoisom Mitterandom a Giuliom Andreottim ako nízkej ceny, ktorú zaplatíme za Maastrichtskú zmluvu. Každoročne počúvame rovnako mizerný argument, keď rozpočet EÚ znovu a znovu neprejde auditom. Videli sme výsledky referenda šmarené bokom, keď bol jeho výsledok „nesprávny“. V tomto projekte je zjavne čosi, čo zaváži viac ako sloboda, demokracia alebo vláda zákona.

Boli by eurokrati naozaj pripravení zničiť niekoho, kto sa im postaví do cesty? Opýtajte sa Hansa-Martina Tillacka, nemeckého novinára zatknutého za to, že sa pustil do vyšetrovania podvodu s rozpočtom EÚ. Alebo Marty Andreasenovej, účtovníčky prepustenej za uverejnenie nedostatkov v účtovníctve. Alebo Bernarda Connollyho, úradníka vyhodeného za to, že napísal kritickú knihu o eure.

Autoritárske režimy obvykle útočia na disidentov zboku, obviniac ich z nejakého nesúvisiaceho priestupku. Ak ste boli antikomunistickým aktivistom v Československu alebo východnom Nemecku, nepostavili vás pred súd za protištátnu činnosť, ale za úplatkárstvo, špionáž alebo zneužívanie detí. Tajuplne vám odobrali vodičský preukaz a vaše deti neprijali na univerzitu. Nikto nikdy nič nepovedal, ale každý dobre rozumel, o čo ide.

Samozrejme, EÚ nie je tyrania. Nekonfiškuje naše pasy a neposiela nás do gulagov. Ale jednoznačne vidí svoje záujmy ako dôležitejšie než akékoľvek ohľady na spravodlivosť, čestnosť a nestrannosť. Povedzme to takto: väčšina euroskeptických poslancov Európskeho parlamentu koná v neustálom očakávaní falošného obvinenia svojej osoby.

A preto Sentimentálny zradca bude mať úspech. Málo z nás očakáva, že ho zastrelí agent KGB alebo zaškrtí nindža. Ale väčšina z nás si vie predstaviť, že naše životy zničí niektorá agentúra EÚ. Keď si verejnosť vyžaduje takéto romány, pre Brusel sa to končí: vydavateľská činnosť je komerčná, nie politická záležitosť. A keď už sme pri tom obchode, kúpte si tú knihu. Bude sa vám páčiť.

Michael Dobbs: A Sentimental Traitor