Reforma vzdelávania je jednou z vďačných predvolebných tém. Efektné riešenia sa dajú vtesnať do jednoduchých hesiel: vzdelaná populácia rovná sa prosperita, internetizácia zvýšenie gramotnosti, ovládanie cudzích jazykov pružný trh práce. Problémom je, že sú príliš jednoduché na to, aby boli dobrým receptom. Pre príklad sa tento raz oplatí ísť až za hranice EÚ, na Kubu.
Šokujúci je fakt, že podľa oficiálnych dokumentov sú na Kube s reformou vzdelávania oveľa ďalej ako my. Kubánske školy prešli radikálnymi zmenami, o akých naši učitelia zatiaľ iba snívajú. Počet žiakov v triede sa na základnej škole znížil na 20 (pred piatimi rokmi sa ich tam tiesnilo vyše 50), na strednej ich je iba 15. Každá trieda je vybavená televízorom, žiaci majú najmenej raz do týždňa informatiku a angličtinu. Podľa štátneho prieskumu sa úroveň vzdelania na základných školách strojnásobila, na stredných školách je štyrikrát vyššia a na vysokých školách až sedemkrát vyššia v porovnaní s predreformným obdobím. V medzinárodnom testovaní vzdelávacích systémov Latinskej Ameriky sa Kuba umiestnila na prvom mieste. Sú to optimistické čísla. Nie sú však pravdivou správou o kubánskom školstve.
Pravdou je, že napriek deklarovanej reforme sú kubánske školy pred kolapsom. Nemajú dostatok kvalifikovaných učiteľov, pretože tí šikovnejší prešli do turistického ruchu. Tí, ktorí ostali, nevedia učiť „po novom“. Radikálnym znížením počtu detí v triede narástol tento problém do dramatických rozmerov. A Fidel ponúkol rovnako dramatické riešenie. Učiteľom sa dnes môže stať ktokoľvek, kto prejde šesťmesačným rýchlokurzom. Naozaj ktokoľvek, aj ten, kto neukončil strednú školu. Plat má iba o málo nižší ako riadny učiteľ a po dvoch rokoch ho vezmú na univerzitu bez prijímačiek. Preto tie televízory v každej triede, učia namiesto nevzdelaných učiteľov. Na Kube dotiahli myšlienku jednotnej školy do dokonalosti – v jednej chvíli prednáša rovnakú látku jeden a ten istý pedagóg naraz vo všetkých školách. Úlohou učiteľov v triedach je sedieť v zadnej lavici a držať v ruke diaľkový ovládač. S oslavovanou informatikou to tiež nie je ružové. Na Kube je internet zakázaný (štát prideľuje záujemcom iba kontrolované mailové schránky), počítačová gramotnosť sa preto rozvíja iba formálne. Peniaze tam nie sú ani na základné učebné pomôcky a učebnice inovovali naposledy v 80. rokoch minulého storočia. Z tohto pohľadu znejú čísla o zvyšovaní vzdelanostnej úrovne priam neuveriteľne. Ale iba do chvíle, kým sa neodhalí, že testy, ktorými sa táto úroveň meria, vyhodnocujú tí, ktorí zvyšovanie vedomostnej úrovne mladej generácie chápu ako stranícku povinnosť.
Až keď človek na vlastné oči vidí kubánske školy, pochopí ich tragédiu v celej hĺbke. Ideológia dokáže pokriviť akúkoľvek reformnú ideu. Reforma na papieri vyzerá vždy dobre. Aj tá kubánska. Uvidíme, čo sa bude skrývať za tou slovenskou, ktorej reálnu tvár spoznáme až po voľbách.
Autorka je analytička KI. Na prelome februára a marca sa na Kube stretla s predstaviteľmi kubánskych disidentských organizácii zaoberajúcich sa vzdelávaním. Pracovnú cestu organizovali OZ Človek v ohrození a Nadácia Pontis.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2006.
