Podľa TASR plánuje Iveta Radičová budúci týždeň viesť slovenskú delegáciu na 16. konferencii účastníkov Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene (COP 16) v mexickom Cancúne. Chce tam predstaviť aj Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, dokument, ktorý pred mesiacom schválila vláda. Obe informácie však otvárajú otázky.
Prvá sa týka samotnej účasti pani premiérky na konferencii. Minuloročný summit v Kodani bol z hľadiska účasti hláv krajín výnimočný a bombastický. OSN prezentovala veľké ciele. Mali byť schválené záväzné medzinárodné dohody pre ďalšie regulácie produkcie skleníkových plynov. K dohode však nedošlo a summit tak ostane v pamäti aj ako stretnutie politikov, na ktorom sa spotrebovala uhlíková stopa na úrovni ročnej produkcie uhlíka 660 tisíc Etiópčanov, a to prosím celkom zbytočne. Pre mexický summit už OSN latku podstatne znížila a veľa sa od neho neočakáva, významný posun neočakáva dokonca ani šéf IPCC Rajendra Pachauri. Podľa nemeckej agentúry DPA environmentalisti dúfajú, že vlády uzavrú aspoň dohodu zamedzujúcu odlesňovanie a nastavia fond na pomoc chudobným krajinám čeliť zmene klímy.
Ide o agendu, ktorú naozaj nemusia riešiť hlavy štátov. Ich účasť sa v Cancúne pôvodne ani neočakávala, niektorí sa však napriek tomu prihlásili. Podľa DPA by sa konferencie malo zúčastniť len okolo 20 lídrov krajín, v drvivej väčšine z blízkeho Karibiku a Latinskej Ameriky. Tohtoročná konferencia napokon nie je ani prezentovaná ako summit. Z hľadiska účasti politikov mali tieto podujatia takmer vždy formát na úrovni ministrov a nižšie (podrobné správy z konferencií tu). Iveta Radičová tam však plánuje prísť a vzniká tak otázka, či nie je účasť pani premiérky predsa len trochu luxusom alebo plytvaním času, či nedajbože ľahkým diplomatickým faux pas.
Kravčíkova paradigma pre svetovú klímu
Osobitným problémom je vládny Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorý chce Iveta Radičová v Cancúne prezentovať. Dokument sa stotožňuje s názormi a návrhmi environmentálneho aktivistu Michala Kravčíka. Jeho priamu spojitosť s vládnym programom uvádza úrad vlády aj v pozvánke na zajtrajšiu konferenciu, ktorá sa koná pod záštitou pani premiérky a s účasťou Michala Kravčíka.
Paradoxom je skutočnosť, že Michal Kravčík je dlhoročným odporcom vedeckých téz o tom, že klimatické zmeny súvisia s produkciou tzv. skleníkových plynov zo strany človeka. Odmieta teda východiská, kvôli ktorým sa uskutoční aj konferencia v Cancúne a kvôli ktorým existujú klimatické regulácie. Neuznáva však ani názory klimatických skeptikov zo strany vedeckej obce. Kravčík razí vlastnú teóriu zmeny klímy a na nej stavia (v praxi okrajové) technické riešenia. Jeho východiská však nemajú dostatočnú oporu v poznatkoch vedy, na čo upozornila v pripomienkovom konaní k vládnemu programu aj sekcia vôd ministerstva, podobne pred ôsmymi rokmi vo svojom vyhlásení i 20 slovenských vedcov. Kravčík navyše používa dosť nešťastný slovník pojmov, ktoré sa v týchto súvislostiach a v súvisiacich vedách veľmi nevyskytujú, napríklad “sálavé teplo (sálavé prúdy)“, “rednutie atmosféry“, “vodoholding“, či “nová vodná paradigma“.
Podľa Kravčíka je skutočnou príčinou klimatickej zmeny vysušovanie planéty, ktoré spôsobuje človek svojimi zásahmi do krajiny. Podstatou vládneho dokumentu je práve návrh investícií, výhľadovo až do 1 miliardy eur, na opatrenia, ktoré spomalia alebo zadržia odtok vody z krajiny. Samotné opatrenia nie sú nijako originálne, ale dokumentu citeľne chýba ekonomické zdôvodnenie. Navrhované riešenia sa totiž v praxi realizujú skôr ojedinele, práve pre ich sporný protipovodňový účinok, záber pôdy a obtiažnu technickú realizovateľnosť (téme som sa venoval už v blogoch tu a tu). Napriek tomu vláda dokument schválila v zrýchlenom pripomienkovom konaní.
V súvislosti s Cancúnom však treba najmä zdôrazniť, že opatrenia, ktoré tam Iveta Radičová plánuje prezentovať, nemajú na tlmenie globálnych zmien klímy takmer žiaden vplyv. Hoci Michal Kravčík tvrdí opak, tieto jeho tvrdenia zatiaľ postrádajú dostatočnú oporu v poznatkoch prírodných vied (vedeckú pochybnosť jeho téz dobre vystihuje Alexander Ač).
Do Cancúnu nie
Konferencie COP už niekoľko rokov dokazujú, že ich pridaná hodnota sa presunula celkom inde, najmä do podpory turistického ruchu či prezentácie kulinárskych špecialít hostiteľov. Preto asi nehrozí, že prezentovaním tohto materiálu by utŕžilo Slovensko v Cancúne nejakú blamáž. Otázne však je, prečo s tým do Mexika vôbec chodiť.
Autor je analytik KI.
Článok bol uverejnený dňa 1. decembra 2010 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
