Otázky súvisiace s regionálnymi disparitami sa v ostatných rokoch dostali do popredia záujmu nielen odbornej, ale vďaka médiám i širokej laickej verejnosti. Na jednej strane sa stretávame so serióznym výskumom odborníkov rôznych profesií – geografov, sociológov, politológov či regionálnych ekonómov, na strane druhej neraz i s ich demagogickými interpretáciami na politickej scéne. Regionálne rozdiely sa takpovediac „stávajú témou“.
Prakticky od prvopočiatku ľudských dejín nachádzame snahy o zámerné ovplyvňovanie sociálneho a ekonomického vývoja určitých území. Najskôr to bolo na úrovni mikroregiónov – jednotlivých miest a ich zázemia, neskôr v súvislosti s rozvojom priestorovej organizácie spoločnosti i v rámci väčších oblastí až celých štátov na úrovni makroregiónov. Nad pôvodne lokálnymi záujmami postupne prevládli štátne mocenské vplyvy, pričom dochádzalo nielen k uplatňovaniu rôznych odborných teórií, ale i rôznych politických záujmov. Tieto procesy sa stali základom činnosti, ktorú v súčasnosti nazývame regionálna politika.
Keďže výskum regionálnych rozdielov nepovažujeme za možný bez znalosti teórií regionálneho rozvoja, a to nielen tých v súčasnosti preferovaných, ale i tých z dôb minulých, v predkladanej práci sa venujeme i teórii a prístupom, ktoré sa v regionálnej geografii a iných vedách pri charakteristike regionálnych rozdielov využívajú. Predkladaný prehľad teórií a metodológie nemožno považovať za úplný a ani to nebolo naším cieľom. Sústreďujeme sa najmä na prístupy, ktoré dominovali v minulosti a s istými obmenami pretrvali do súčasnosti, ako i niektorým aktuálnym snahám o formuláciu nových teórií a prístupov k danej problematike vôbec.
V ďalšej časti predkladáme základné pojednanie o regiónoch ako objektoch výskumu, o kritériách ich vyčleňovania, a na tejto báze prinášame taktiež porovnanie v súčasnosti platného územného a správneho členenia krajiny s alternatívami regionálneho členenia a ich implikáciami pre výskum inter-regionálnych disparít.
S otázkami vyčlenenia regiónov je úzko spätá i problematika disponibility adekvátnych štatistických indikátorov a dát potrebných pre sledovanie rozdielov medzi územnými jednotkami danej hierarchickej úrovne. Pokúsime sa popísať pozitíva a negatíva používaných ukazovateľov, ich výpovednosť, intenzitu a exaktnosť, poukážeme na problémy s ich sledovaním. V ďalšej časti práce sa na príklade konkrétnych prác venujeme vybraným metódam štúdia regionálnych disparít.
Štúdiu Slovensko a regionálne rozdiely, ktorej autorom je analytik KI Dušan Sloboda, nájdete vo formáte PDF tu.
