Zatiaľ čo výsledky júnových parlamentných volieb už pozvoľna doznievajú, na Slovensku sa opäť zvolebnieva. Ku koncu sa totiž chýli štvorročný mandát, ktorý sme dali našim zástupcom v samospráve obcí. V decembri budeme preto v komunálnych voľbách rozhodovať o tom, ktorých starostov a primátorov, ako i poslancov obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev zvolíme do ich funkcií opäť a ktorých už ich doterajšie pôsobenie k znovuzvoleniu neoprávňujú a na ich miesta zvolíme iných. Kým v parlamentných voľbách volíme 150 poslancov, v tých komunálnych sme si v decembri 2002 zvolili spolu 2 926 starostov a primátorov, a taktiež 21 644 poslancov, ktorí za nás rozhodujú o veciach verejných v 2 926 zastupiteľstvách.
V prvých slobodných voľbách do samosprávy obcí v roku 1990 bolo zvolených spolu 38 490 poslancov. V ďalších voľbách v roku 1994 došlo k poklesu na 35 139 poslancov. Nasledoval mierny nárast vo voľbách v roku 1998, kedy občania zvolili 35 616 poslancov. Počty poslancov a ich zmeny súvisia s tým, že v danom období platilo zákonné ustanovenie, podľa ktorého počet poslancov určovali zastupiteľstvá pod jedinou všeobecnou podmienkou, a to ohraničením rozmedzia počtu poslancov „od 9 do 60,“ bez ohľadu na počet obyvateľov obce. Výrazný pokles počtu poslancov pozorujeme až po voľbách v roku 2002, kedy bolo zvolených spomínaných 21 644 poslancov. Táto zmena vyplynula z novely zákona o obecnom zriadení, ktorou boli zavedené nové rozmedzia počtu poslancov, a to diferencovane na základe zaradenia obce k veľkostným typom podľa počtu obyvateľov.
Určenie minimálneho a maximálneho počtu poslancov zastupiteľstiev znamenalo síce významné zníženie ich počtu, avšak zďaleka nebol využitý priestor, ktorý na ďalšie zníženie je. Len v 168 obciach sa rozhodli poslanci odhlasovať zníženie svojho počtu na minimum, ktoré určuje zákon. V 94 obciach sa zastupiteľstvá uzniesli na tom, že počet poslancov stanovia v medziach daných zákonom, teda niekde medzi minimom a maximom. Až v 2 610 obciach, čo je 90 percent obcí krajiny, však platí, že na zasadnutiach zastupiteľstiev sa stretáva maximálny možný počet poslancov.
Vyše dvadsaťtisíc komunálnych poslancov súvisí priamo i so sídelnou štruktúrou Slovenska. Tá je výrazne rozdrobená, s veľkým podielom malých obcí s menej než 1 000 obyvateľmi. Táto rozdrobenosť má svoj odraz i v komunálnej politike. Žiadna z obcí do 1 000 obyvateľov by síce podľa zákona nemala mať viac než 7 poslancov, ale keďže tieto obce tvoria takmer dve tretiny všetkých obcí SR, sumárny počet ich poslancov nie je zanedbateľný. Napriek tomu, že tieto obce obýva len 16 percent z celkovej populácie krajiny, ich občania volia vyše polovice všetkých komunálnych poslancov Slovenska.
Absencia zákonnej úpravy odmeňovania komunálnych poslancov často ukazuje v plnej nahote ich aroganciu. Sami sebe totiž schvaľujú odmeny vo výške, akú si určia. Príjmy poslancov môžu byť dopĺňané i odmenami za pôsobenie v dozorných radách spoločností s majetkovou účasťou miest a obcí. Častým javom je i udeľovanie rôznych „mimoriadnych“ odmien, napríklad koncoročných (tzv. vianočných). Zatiaľ čo v dedinkách môže byť ročný „účet“ za prácu poslancov v tisícoch korún, v mestách ide o milióny. Svedčí o tom i príklad košickej mestskej časti Juh. Podľa denníka Korzár tam na odmeny 33 poslancom minuli vyše 3 milióny korún v roku 2004 a vyše 2 milióny v roku 2005. Byť poslancom niektorých obcí sa teda oplatí.
Na Slovensku pripadá 5 komunálnych poslancov na 1 000 voličov. Pre porovnanie, v Poľsku je tento pomer len 1,4 poslanca. Zníženie počtu poslancov tkvie totiž i v realizácii komunálnej reformy (združovanie či zlučovanie obcí) a tú má náš severný sused už úspešne za sebou. Tento týždeň uplynie termín, dokedy majú páni poslanci určiť svoj počet pre nadchádzajúce volebné obdobie. V mnohých zastupiteľstvách už tak rozhodli, zvyšné to čaká. Očakávať významné zmeny by však bolo zrejme príliš optimistické.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 25. septembra 2006.
Štúdiu Slovensko – krajina poslancov o počte komunálnych poslancov v SR nájdete tu.
