Slovenský rozhlas (RTVS, program Rádio Slovensko) prezentoval minulý štvrtok pozoruhodnú predstavu o vyváženosti diskusnej relácie. Na obhajobu kontroverzného vládneho Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí si pozval do relácie s názvom „K veci“ dvoch jeho predstaviteľov – splnomocnenca Martina Kováča a výkonného manažéra programu Michala Kravčíka. Oponenti? Žiaden.
Relácia nasledovala hneď po tom, čo sa v ten istý deň popoludní odohralo na Úrade vlády SR stretnutie starostov a ďalších ľudí, ktorí boli zainteresovaní v projekte, pod názvom „Národná vodná konferencia o revitalizácii krajiny a integrovanom manažmente povodí“. Pre tých, čo sledujú aktivity Michala Kravčíka dlhšie, jeho originálny slovník typu „národná vodná konferencia“ asi nie je novinkou, avšak v tomto prípade išlo skôr o predvolebný míting SDKÚ-DS. Drvivú väčšinu programu (ako vyplýva z obsahu programu „národnej vodnej“) mali totiž tvoriť vystúpenia starostov a ďalších zainteresovaných o tom, čo vybudovali za peniaze, ktoré dostali z vládneho programu. Ten vznikol pod priamym patronátom Ivety Radičovej a k jeho pokračovaniu sa už otvorene prihlásil aj volebný program SDKÚ-DS, ako aj viacerí politici tejto strany (Ľudovít Kaník, či Zita Pleštinská).
Vládny program sa starostom obcí pochopiteľne páči, pretože dostali financie na krátkodobé zamestnanie nezamestnaných a zrealizovanie opatrení, o ktorých sa domnievajú, že im pomôžu zabrániť vzniku bleskových povodní. Starostom v tomto smere nemožno veľmi zazlievať. Pravda, okrem toho, že sa asi trochu ľahkovážne nechali zatiahnuť do realizácie programu, z ktorej im neskôr môžu vzniknúť nemalé finančné náklady (napríklad sa zaviazali ďalších 20 rokov udržovať vybudované stavby).
Redaktori Slovenského rozhlasu si však zrejme nepovšimli, že Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR vzbudzuje vskutku veľa kontroverzií a preto by bolo vhodné pozvať do relácie aj oponentov. To by nemuselo byť až tak ťažké, vzhľadom k tomu, že k programu sa v médiách kriticky vyjadrovalo už viacero slovenských vedcov (napr. tu a tu). V neposlednom rade sa v ostatnom čase aktivizuje neformálna občianska iniciatíva Monitor, na ktorej činnosti sa v súčasnosti spolupodieľam.
Monitor sa cez zrealizovanú hromadnú pripomienku k tretiemu projektu revitalizácie krajiny, otvorený list premiérke Ivete Radičovej (a následné prijatie u premiérky) a viaceré ďalšie aktivity snaží upozorniť na riziká porušenia viacerých zákonov pri vzniku i počas realizácie programu, ako aj na pochybný protipovodňový účinok opatrení.
V neposlednom rade je tu článok 26 slovenských vedcov a odborníkov z oblasti vodného hospodárstva a príbuzných odborov, ktorý prezentoval jeden z jeho autorov priamo v diskusii na dotyčnej „vodnej konferencii“ a ktorý by mal byť zverejnený v najbližšom zborníku Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. Viacerí autori článku sú na Slovensku nespochybniteľnými vedeckými špičkami vo svojich odboroch.
Autori v článku spochybňujú odbornú spôsobilosť výkonného manažéra programu Michala Kravčíka na realizovanie programu a konštatujú, že podstata programu je založená na omyle. Najmä sa však venujú samotnému programu. Ten preinvestoval už desiatky miliónov eur a plánuje perspektívne minúť až jednu miliardu eur. Podľa autorov však rieši iba tzv. bleskové povodne na malých povodiach. Škody na nich spôsobujú menej ako 3% zo škôd, ktoré vznikajú v dôsledku regionálnych povodní. Navyše, vododržná kapacita a protipovodňový účinok týchto opatrení podľa nich nerieši povodňové situácie.
Domnievam sa, že program má viacero ďalších nedostatkov, aj v tom, že vytváranie pracovných miest len predstiera.
Na vyvolanie kontroverzie mala moderátorka relácie pripravený aspoň záznam rozhovoru s riaditeľom Lesov SR Igorom Viszlajom. Ten napokon celkom presne zhrnul viaceré odborné výhrady k programu, poznamenal aj to, že štátne lesy nesúhlasia s tým, aby zodpovednosť za opatrenia, ktoré zrealizovali obce, niesli ako správcovia toku oni. Michal Kravčík reagoval poznámkou, že na Slovensku „s tým nemáme veľa skúseností“ a že podnes monitorujú projekt, ktorý zrealizoval už pred 15 rokmi. „Hrádzky sa síce už rozpadli … ale vegetácia prevzala vodozádržnú funkciu … takže hrádzky netreba čistiť, skôr ich nechať tak.“ (M. Kravčík)
Či sa vláda SR rozhodne do sformovania novej vlády schváliť tretí realizačný projekt za 10 mil. eur, to nevedno. Treba dúfať, že nie, aj keď relácia Rádia Slovensko šírila “duch porozumenia”. Riziko, že program plytvá prostriedkami z verejných zdrojov na málo účinné opatrenia, je totiž veľmi vysoké. Tieto prostriedky by sa dali využiť efektívnejšie na účinnú a významnejšiu ochranu proti povodniam.
Bez systémovej reformy financovania protipovodňovej ochrany v SR – najmä reformy Slovenského vodohospodárskeho podniku – to však asi nepôjde.
Autor je analytik KI. Článok bol uverejnený dňa 4. marca 2012 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
