Decentralizácia verejnej správy bola sprievodným javom oboch Dzurindových vlád. Významný presun právomocí a neskôr aj financií zo štátu na samosprávu sa dial pod vedením splnomocnenca Viktora Nižňanského. A čo Ficova vláda a jej splnomocnenec?
Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení v lete 2006 zaviazala, že bude verejnú správu modernizovať, analyzovať a že zruší krajské úrady. O modernizácii reční a analyzuje už tri roky, krajské úrady na všeobecnom úseku síce zrušila, špecializované zatiaľ ostali, ale to všetko sa deje nekoncepčne. Nečudo.
Vláda nemá potrebné odborné zázemie a je priveľmi zbabelá, aby sa do nevyhnutných reforiem vôbec pustila.
Naznačila to po svojom nástupe, keď splnomocnenca pre decentralizáciu premenovala na splnomocnenca pre územnú samosprávu, čím vyslala signál, akoby už decentralizácia bola dokonaná a aktuálny stav stačí len udržiavať. To však nie je pravda, keďže Slovensko potrebuje najmä naštartovať komunálnu reformu – teda proces združovania približne 3-tisíc našich obcí, na čo by mala nadviazať aj zásadná redukcia a transformácia úradov miestnej štátnej správy.
Jeden z krokov splnomocnenca, za ktorého bol vymenovaný bývalý primátor Bánoviec nad Bebravou Ján Turčan, bolo to, že termín komunálna reforma vymazal z vládnych materiálov a v duchu antireformnej vlády začal namiesto toho hovoriť len o koncepcii modernizácie samosprávy. Minulý týždeň ju vláda schválila. Čo z nej vyplýva?
Ekonomizácia a informatizácia samosprávy patria k hlavným cieľom schválenej koncepcie. Ako však reálne docieliť tzv. e-government, keď väčšina obcí dnes nemá ani len funkčnú webovú stránku? Hrozí, že v najbližších rokoch sa do informatizácie verejnej správy síce nalejú miliardy z eurofondov, ale skepsa k efektivite vynaložených peňazí je na mieste už dnes. Koncepcia napríklad nespomína, že by mali byť zavedené povinné elektronické aukcie pri verejnom obstarávaní samosprávy. Obmedzila by sa tak lokálna korupcia. Taký stupeň ekonomizácie a informatizácie si vláda zjavne nepraje.
Vláda očakáva vyššiu efektívnosť výkonu funkcií obcí a miest. Kde-tu aj priznáva, že problémom sú najmä malé obce, keďže dve tretiny z takmer troch tisícok samosprávnych celkov na Slovensku majú menej než tisíc obyvateľov. Vláda tiež priznáva, že mnohé samosprávy nie sú schopné primerane zabezpečiť výkon svojich funkcií pre občanov, keďže na to často nemajú odborné ani finančné kapacity. Zároveň sa však vláda netají tým, že odmieta konať a pripraviť cestu k zlúčeniu obcí.
Jediné, na čo si trúfa, je riešenie preneseného výkonu štátnej správy. Navrhuje stanoviť zákonom sieť spoločných obecných úradovní. Detaily zatiaľ nie sú známe. Koncepcia sa zaoberá aj „hmotným zabezpečením volených predstaviteľov miestnej samosprávy po ukončení výkonu funkcie”. Inak povedané, naša sociálna vláda bude hľadať cestu, ako napríklad aj súdruhom sediacim na stoličkách starostov ešte z čias národných výborov prilepšiť k dôchodku.
Zo schválenej koncepcie vyplýva, že vláda mieni najmä ďalej analyzovať. A to do konca roka. V tomto volebnom období sa teda konať už zrejme nebude. Je to smutné, lebo na ceste ku komunálnej reforme sme stratili ďalšie volebné obdobie.
Z iného uhla pohľadu je to možno potešiteľné, lebo Ficova vláda škodí najmenej práve vtedy, keď nekoná a neplní predvolebné sľuby. V súčasnosti má 18 splnomocnencov, najmenej jedného z nich by však mohli premenovať na splnomocnenca pre ničnerobenie.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 15. júla 2009.
Zdroj: Dušan Sloboda (2004): Charakter sídelnej štruktúry Slovenska ako predpoklad pre komunálnu reformu. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Bratislava
