V pondelok 17.8.2009 bola na Ústavný súd SR zaslaná ústavná sťažnosť, v ktorej je namietané porušenie mojich základných práv Krajským súdom v Bratislave pri rozhodovaní o zákaze zhromaždenia, ktoré sa pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí malo uskutočniť počas návštevy čínskeho prezidenta 18.6.2009.
Mnou oznámené zhromaždenie bolo zakázané starostom mestskej časti Bratislava – Staré Mesto Andrejom Petrekom. Proti zákazu zhromaždenia som podal na Krajský súd v Bratislave opravný prostriedok dňa 15.6.2009, hneď nasledujúci pracovný deň po tom, čo mi bolo rozhodnutie o zákaze zhromaždenia doručené. Podľa § 11 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve má súd o zákaze zhromaždenia rozhodnúť do troch dní od podania opravného prostriedku. Lehota na rozhodnutie súdu končila dňa 18.6.2009 o 9:19 hod., teda ešte pred termínom začiatku zakázaného zhromaždenia. Súd však o mojom opravnom prostriedku nerozhodol v zákonom stanovenej lehote troch dní, ale až po 29 dňoch (14.7.2009), pričom vo veci sa uskutočnili dve pojednávania, obe až po termíne zakázaného zhromaždenia.
Súd napadnuté rozhodnutie o zákaze zhromaždenie rozsudkom zo dňa 14.7.2009 zrušil ako nezákonné, čím potvrdil, že rozhodnutie starostu mestskej časti o zákaze zhromaždenia bolo v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu však prišlo až po termíne, kedy sa malo uskutočniť zhromaždenie, preto nemalo dosah na reálnu možnosť uplatnenia môjho zhromažďovacieho práva počas návštevy čínskeho prezidenta. V ústavnej sťažnosti je namietané, že nedodržaním zákonom stanovenej trojdňovej lehoty pre rozhodnutie o opravnom prostriedku proti zákazu zhromaždenia krajský súd porušil moje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo pokojne sa zhromažďovať podľa čl. 28 ústavy.
Sťažnosť sa vyjadruje aj k možnému argumentu ustanovením § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), podľa ktorého „Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.“ Toto ustanovenie však nie je v rozpore s trojdňovou lehotou na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti zákazu zhromaždenia. Citované ustanovenie OSP nevylučuje, že v niektorých, najmä zákonom upravených prípadoch nebude päťdňová lehota na prípravu pojednávania zachovaná. Trojdňovú lehotu na rozhodnutie súdu stanovuje aj OSP napr. pri rozhodovaní o registrácii kandidátnych listín v komunálnych a regionálnych voľbách. Zároveň platí, že v prípade konkurencie právnych noriem sa používa výkladové pravidlo lex specialis derogat legi generali. Vzťah dvoch lehôt podľa § 11 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve a podľa § 115 ods. 2 OSP by bolo možné interpretovať ako vzťah špeciálnej normy ku všeobecnej norme.
Trojdňová lehota na rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku proti zákazu zhromaždenia v § 11 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve je jednoznačne špeciálnejšou a konkrétnejšou reguláciou právneho vzťahu ako všeobecná lehota „spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať“ v § 115 ods. 2 OSP, ktorá je teda v tomto prípade všeobecnou normou. A preto by špeciálna norma mala mať prednosť pred všeobecnou, čiže súd mal rozhodnúť do troch dní. V sťažnosti žiadam, aby Ústavný súd SR konštatoval porušenie mojich práv krajským súdom a priznal mi finančné zadosťučinenie vo výške 1 euro. V konaní pred ústavným súdom ma zastupuje advokátka Mgr. Kristína Babiaková spolupracujúca s občianskym združením Via Iuris.
Ondrej Dostál
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
V Bratislave dňa 19. augusta 2009.
