Návšteva Johnnyho Munkhammara z Timbro Institute (Štokholm) v Bratislave a jeho prednáška pre KI v rámci cyklu CEQLS vzbudila pozornosť a reakciu Vladimíra Maňku, socialistického europoslanca a podpredsedu strany Smer. Na útoky Vladimíra Maňku reagoval Johnny Munkhammar.
Ako Švéd sa cítim trochu zvláštne, keď mi Vladimír Maňka, socialistický europoslanec zo Slovenska, hovorí, že sa mýlim pri posudzovaní vlastnej krajiny (Vladimír Maňka: Švédsko – porovnávajme, TREND, 5.12.2006). Napriek tomu som veľmi rád, že sa zapojil do diskusie, a som hrdý, že má rád Švédsko. Ja tiež svojej vlasti fanúšikujem, a aj ďalším severským štátom, ale obávam sa, že mám opačný názor ako pán Maňka.
Príčina problémov
Môj hlavný odkaz, ktorý som prezentoval v Bratislave (Johnny Munkhammar: Európsky sociálny model pre Slovensko? Švédsky uhol pohľadu, Prednáška CEQLS, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, 23.10.2006) aj inde, je, že takzvaný sociálny model s robustným štátom je hlavná príčina mnohých problémov v západnej Európe. Vysoké dane vedú k nízkemu hospodárskemu rastu, regulácie na trhu práce vedú k nezamestnanosti, nadrozmerný systém sociálneho zabezpečenia prináša množstvo ľudí žijúcich z podpory. Riešením sú radikálne trhovo orientované reformy, napríklad v oblasti daní, privatizácie a deregulácií.
Ako inak vysvetliť, že najvážnejšie problémy majú tie štáty, ktoré v zavádzaní takéhoto modelu pokročili najviac – Francúzsko, Nemecko či Taliansko? Ako inak vysvetliť, že najúspešnejšie sú štáty strednej a východnej Európy, ktoré robili najviac reforiem – Estónsko, Lotyšsko či Slovensko? Čo sa tu dáva za vzor, je v skutočnosti protisociálny model, ktorý má osobitne devastujúci dosah na mladých a imigrantov, čo vedie k javom, ako boli napríklad výtržnosti v Paríži.
Nekopírujte zlé
Severské štáty sa vzájomne veľmi líšia, no spoločne dokazujú tú istú vec. Keď Dánsko deregulovalo pracovný trh, znížila sa nezamestnanosť. Fínsko znížilo verejné výdavky a zrýchlilo tým hospodársky rast. Švédsko deregulovalo telekomunikácie a následne v nich nastal obrovský rozvoj.
Úspech vidieť v oblastiach, kde sa uskutočnili trhovo orientované reformy. To vysvetľuje pozitívne čísla, na ktoré poukazuje pán Maňka. No tam, kde sa zachoval silný vplyv štátu, sú stále problémy. Ľudia napríklad čakajú celé mesiace na zdravotnú starostlivosť, pretože si v nej vláda drží monopol. Ako inak vysvetliť, že na zdravotnú starostlivosť treba čakať, ale nový mobil sa dá vybaviť za pár minút?
Pri návšteve Bratislavy som hovoril, že iné krajiny sa môžu poučiť z úspešných reforiem v severských štátoch, ale mali by sa vyhýbať krokom, ktoré zlyhali. Nadobudol som dojem, že pán Maňka a ďalší politici, ktorí ideologicky preferujú silný vplyv štátu, by radi kopírovali to zlé. Občanom Slovenska by som poradil, aby takéto idey nepodporovali – fakty jasne hovoria v ich neprospech.
Čísla
A keď je reč o faktoch: pán Maňka spomína švédsky trh práce. Oficiálny údaj z Eurostatu hovorí o 7,8-percentnej nezamestnanosti. Lenže McKinsey Global Institute odhadol, že skutočné číslo je 15 až 17 percent (údaj o 25-percentnej odhadovanej nezamestnanosti pochádza od švédskeho odborového ekonóma Jana Edlinga). Švédsko má mnohých nezamestnaných „ukrytých“ medzi ľuďmi na maródke alebo predčasnom dôchodku. A zamestnanosť za poslednú dekádu rástla skoro v každej krajine EÚ rýchlejšie ako vo Švédsku.
Ale teraz nejde o rozoberanie čísel a štatistík. Dôležité je, že švédskemu pracovnému trhu, ktorý trpí vysokými daňami, odvodmi a reguláciou, sa už seriózne analýzy venovali. A o tom, že má problémy, panuje všeobecná zhoda, aj napriek súčasným pozitívnym cyklickým javom. Trh práce je oblasť, v ktorej švédska spoločnosť potrebuje reformy a nová vláda ich začala robiť. Nikomu by som neradil kopírovať model, ktorý sa nevydaril.
Jedna plus jedna
A na záver – je úsmevné, keď sa niektorí ľudia snažia v diskusii spochybniť kredibilitu oponenta namiesto toho, aby sa zamerali na fakty a základné posolstvo. Naznačuje to, že daný diskutujúci nemá k téme čo povedať. Timbro je jeden z najstarších a najväčších think-tankov v Európe, má medzinárodné uznanie a sme v ňom všetci hrdí na našu filozofiu slobodnej spoločnosti. No najdôležitejšie je, že jedna plus jedna sú dve bez ohľadu na to, či to hovorí socialista alebo libertarián. A s týmto vedomím by sa mala viesť seriózna debata.
A už len podotknem, že o mojej knihe European Dawn (Úsvit Európy), z ktorej som citoval viaceré fakty, sa okrem iných pochvalne vyjadrili ľudia ako Robert Mundell, Alain Madelin, Carl Bildt, Bill Emmott či Martin Wolf. Každý, kto má záujem dozvedieť sa viac o tom, ako môžu protrhové reformy vyriešiť problémy Európy, by mohol urobiť to, čo oni, a prečítať si ju. Osobitne pán Maňka. A veľmi ma poteší, ak prijme moje pozvanie na verejnú diskusiu v rozhlase alebo televízii, kde by sme si mohli ďalej vymieňať názory a poukázať na korektné fakty o tejto problematike.
Článok bol publikovaný v týždenníku TREND dňa 19. decembra 2006.
Autor je je riaditeľom programu „Free Markets“ stockholmského think-tanku Timbro a autorom knihy European Dawn – after the social model.
Johnny Munkhammar prednášal na tému Európsky sociálny model pre Slovensko? Švédsky uhol pohľadu v rámci cyklu Conservative Economic Quarterly Lecture Series (CEQLS), ktorého pokračovanie organizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika dňa 23. októbra 2006 v Bratislave.
