Keď môj priateľ Peter Stoličný predával staré rodinné piano, kupcom ukázal množstvo medailí s reliéfom cisára Františka Jozefa na odkrytom veku, efektne udrel do kláves a zaspieval: „… Saint Luiský močál je jako záhada.“ Potom veko elegantne sklapol. My sme však vedeli, že to bola jediná pieseň, ktorá sa dala na piane zahrať – ostatné klávesy boli pokazené. Bolo to zvláštne piano Rovnako ako značka piano, ktorá diskutérsky zásobuje internetové stránky .týždňa.
Toto anonymné, hermafroditné piano, bezpohlavné neutrum, ono, šíri polopravdy, nepravdy, lži. Keby bolo mužom, ženou, alebo cikajúcim bruselským chlapčekom Maneken Pis, mohli by sme ľutovať, že nerobí niečo užitočnejšie a hádam by sme zistili, či to robí z obsesívneho nutkania, alebo je za to platené ako rezidentúra konkrétnych záujmov. Takto len opakuje do nemoty na štyroch klávesoch svoj anonymný príbeh. Je úbohé ako anonymy všetkých čias, nové je na ňom len to, že je príznakom súčasného prevráteného mediálneho sveta. Internetová, blogerská, facebooková, mobilová komunikácia má svojou mediálnou povahou neodvratne verejný charakter. Či chce, alebo nechce – ale vo svojom voyerstve najčastejšie chce – priesvitný sklený človek, na ktorého a do ktorého vidno, vydáva do rúk verejnosti súkromné, intímne informácie. Kolektívna, masová komunikácia sa naopak skrýva za anonymné mená a masky bez tváre. Dostávame sa do paradoxnej situácie. Verejné predstiera, že je súkromné, a súkromné sa nepredstierane stáva verejným. Ak si k tomu primyslíme politickú korektnosť, ktorá je často len verbálnym pokrytectvom, zastierajúcim rasovú, triednu, náboženskú nenávisť či osobnostnú poruchu, máme ako na dlani dnešný svet médií, loviaci v mútnych vodách bez pravidiel. V ich voľnom ringu sa anarchia, podvratníctvo, nezodpovednosť, deviácia, vydáva za slobodu a vynášači tajných informácií sa menia na rytierov ľudských práv. Popri tomto hnoji či humuse, ako znejú pekné slovenské výrazy pre slovo bullshit, je hermafroditné piano naozaj len hnidou dnešného sveta.
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 34/2013 dňa 27. augusta 2013.
