Ťažkosti s vykonaním volieb v malých obciach sa zrejme budú i naďalej opakovať, ak sa nezmení terajšia legislatíva a nedôjde k združovaniu správy vecí verejných na úrovni obcí.

Venezuelským prezidentom sa 4. decembra 2006 stal opäť Hugo Rafael Chávez Frías, bývalý vojak, výrečný populista, bejzbalový fanatik, vášnivý nepriateľ Spojených štátov amerických a obdivovateľ Fidela Castra.

Máme za sebou ďalšie voľby. Po tých prezidentských a európskych v roku 2004, regionálnych v roku 2005 a parlamentných v roku 2006 prebehli i voľby komunálne, navyše s prívlastkom najdôležitejšie z volieb tohto rangu po roku 1989.

Príčinou víťazstva demokratov nebol ich program, ktorý – snáď s výnimkou zvýšenia minimálnej mzdy – u voličov vôbec nezarezonoval.

Amerika je po voľbách v strede prezidentského obdobia a mnohí si myslia, že sa zatriasla zem a všetko je inak.

Kým v parlamentných voľbách volíme 150 poslancov, v tých komunálnych sme si v decembri 2002 zvolili spolu 2 926 starostov a primátorov, a taktiež 21 644 poslancov, ktorí za nás rozhodujú o veciach verejných v 2 926-tich obecných, mestských a miestnych zastupiteľstvách.

Slovenské parlamentné voľby neboli zaujímavé ani tak tým, ako dopadli, ale skôr tým, čo po nich nasledovalo. Karty boli totiž rozdané dlho dopredu, otázne bolo akurát to, ako s nimi povolební hráči naložia.

Ak jedným z prvých krokov novej vládnej koalície naozaj bude zmena volebného zákona, ktorá politickým stranám umožní vyberať si náhradníkov za poslancov, bude to vykročenie ľavou nohou.

Peter Gonda, ekonomický analytik KI, bude dňa 15. júna 2006 hosťom Štefana Hríba a Juraja Kušnierika v relácii Pod lampou na STV2.

Konzervatívci sa netaja svojimi sympatiami k Bielemu domu a podľa slov expremiéra Martina sa Harper stane najproamerickejším politikom v západnom svete.

Voľby, ktoré sa na Slovensku uskutočnili na prelome novembra a decembra 2005, sa skončili víťazstvom vládnych pravicových strán pri voľbách do regionálnych zastupiteľstiev.

Decentralizácia, navyše bez komunálnej reformy a redukcie úloh štátu, nie je samospasiteľná.

Pätnásť rokov po prvých slobodných voľbách je však existencia moratória prejavom podceňovania voličov a ich schopnosti rozoznať pokusy o manipuláciu a samostatne sa rozhodovať.

S výsledkami volieb môže panovať v ústredí Konzervatívnej strany mierna spokojnosť a úľava. Snáď je to prvý krok na ceste na Downing Street.

Na otázku, komu je americká (tj. konzervativní křesťanská) Amerika dobrá, odpovídám: všem, kdo chtějí žít ve svobodě.