Diplomacia nemá iba svoju vecnú podobu, ale aj svoj rituálny, metaforický rozmer. Diplomacia je formou komunikácie.

Skutočne dobrá a všetko riešiaca stratégia pre Irak neexistuje. Tá nová, ktorú vyhlásil prednedávnom prezident Bush, je však medzi tými možnými asi najlepšia. Neznamená to zaručený úspech, ale aspoň nádej.

Somálsko bolo pre veľkú časť svojich obyvateľov predsieňou pekla.

Litvinenkovu smrť sprevádza toľko divokých a vzájomne si protirečiacich historiek, že médiá postupne stratili svoj jednoznačný tón a odvracajú sa od prípadu, krčiac plecami.

Venezuelským prezidentom sa 4. decembra 2006 stal opäť Hugo Rafael Chávez Frías, bývalý vojak, výrečný populista, bejzbalový fanatik, vášnivý nepriateľ Spojených štátov amerických a obdivovateľ Fidela Castra.

Príčinou víťazstva demokratov nebol ich program, ktorý – snáď s výnimkou zvýšenia minimálnej mzdy – u voličov vôbec nezarezonoval.

V politickom kvase a táraní, ktoré supluje politickú diskusiu na Slovensku, by sa obrysy klasického realizmu hľadali ťažko.

Amerika je po voľbách v strede prezidentského obdobia a mnohí si myslia, že sa zatriasla zem a všetko je inak.

Cesta stredoeurópskou politickou krajinou zo Severu na Juh, od Baltu k Jadranu, neponúka radostný pohľad ani v jednej krajine, ani v jednom hlavnom meste, ani v jednom sídle vlády.

Keď sa ešte za Brežneva začalo s výstavbou plynovodov a ropovodov smerujúcich z Ruska na Západ, málokto predpokladal, že to bude alfou aj omegou v ruskej hospodárskej politike na minimálne ďalších sto rokov.

Hlavným motívom, ktorý ženie „drahého vodcu“ Kim Čong-ila do nukleárneho dobrodružstva, určite nie je abstraktná ambícia narušiť krehké zmluvné základy svetovej geopolitickej rovnováhy.

Pri pohľade na autentické rozhorčenie mnohých islamských duchovných sa nemožno ubrániť dojmu, že pápež Benedikt XVI. skutočne urazil všetkých moslimov.

KI organizoval ďalší konzervatívny klub, tentoraz na tému 11. september 2001 – stav sveta päť rokov po. Našimi hosťami boli dňa 11. septembra 2006 v Pálffyho paláci František Šebej, Tomáš Zálešák a Daniel Bútora.

Kam sa podela globalistická eufória 90. rokov? Kde je dnes triumfalistická viera v to, že „demokracia nemá alternatívu“?

Kofi Annan vraví: „Nepriateľské akcie sa musia skončiť“ a karhá Izrael za neprimeranú reakciu, nepovie však, aká reakcia by bola primeraná.