Na Slovensku sa celé roky rozpráva o zmenách v školstve. Napriek tomu nie je nikto spokojný a odborníci varujú, že bez hlbších zmien obsahu a spôsobu vyučovania sa Slovensku Západ dobehnúť nikdy nepodarí. Minulí ministri sa do týchto zmien veľmi nepúšťali. Minister Mikolaj, naopak, postupuje tak rýchlo, že školy nebudú mať čas pripraviť si vlastné programy. Necháva pritom v rukách štátu príliš veľkú kontrolu toho, čo učiť.
Čo sa vlastne má zmeniť? Odpoveď súvisí s novými požiadavkami na budúce zamestnania a s technológiami, ktoré priniesli dostupnosť dát a faktov.
Školy nevedia, ako sa k týmto výzvam postaviť. A tak ako pred sto rokmi učia deti písané písmo už od prvej triedy, nútia ich recitovať básničky, menovať gramatické javy a slohové štýly či rozlišovať hluchavkovité a ľuľkovité rastliny. Robia to s presvedčením, že deťom sprostredkúvajú poznatky. Má však byť v čase internetových encyklopédií a kníh úlohou školy dopraviť informácie z knižníc k žiakom? Je naozaj dobré, ak učíme deti mechanicky poznať výsledky bádania a tvorivého poznávania iných? Alebo je dôležité naučiť ich samostatne bádať a tvorivo poznávať?
Ak pozorujeme svet okolo nás, odpoveď tušíme. Technológie posúvajú cieľ vzdelávania od poznatkov k procesom. Už sa netreba sústrediť na fakty – tých je všade dosť. Treba sa učiť pracovať s poznatkami, a to bez pomoci dospelých deti nevedia. Fakty majú byť pozadím procesu učenia, nie jeho centrom.
Zdá sa samozrejmé, že deti sa musia naučiť čítať, písať a počítať, osvojiť si pracovné návyky a získať základnú sumu vedomostí. V skutočnosti však budú potrebovať viac: pracovať s informáciami a žiť s inými ľuďmi. U väčších detí bude potreba ešte väčšia: riešiť problémy, kriticky myslieť, vidieť veci v súvislostiach, zodpovedne konať. Rozprávajte sa chvíľu s lepším zamestnávateľom a dostanete veľmi podobné odpovede na to, ako má vyzerať absolvent školy: mal by sám rozmýšľať, vedieť pracovať v tíme, mať svoj názor, byť tvorivý a prichádzať s nápadmi. Americkí učitelia, ktorí učia na Slovensku, svoje skúsenosti často zhrnú takto: slovenské deti sú pracovité a usilovné, oproti americkým im však chýba tvorivosť a vlastné nápady… Posun od poznatkov k tvorivosti je ťažší, ako sa zdá. Aj preto, že učebnice vychádzajú najmä z faktografie a nepodporujú rozvoj iných zručností. Aj preto, že osnovy stále presadzujú a testovanie stále meria najmä pamäťový výkon. Niekedy majú obavy aj rodičia: bude dieťa „vzdelané“, ak by nevedelo vymenovať miesta s ťažbou nerastných surovín?
Napokon – dobrá škola by mala by vychovávať k občianskym cnostiam, k slušnosti a čestnosti. Stačí sa opýtať absolventov dobrých západných škôl, nakoľko sa tam toleruje podvádzanie a odpisovanie, a o koľko vyššia je slovenská tolerancia voči nim. Aj tu je dôležitý spôsob výchovy. Kocúrkovom a karikatúrou by bolo, ak by sa výchova k cnostiam skončila zoznamom slov, ktoré by sa študent musel naučiť, alebo kampaňovitým a formálnym zaraďovaním rôznych výchov do vzdelávacích programov.
Bude to ešte dlho ťažká reforma.
Daniel Bútora je manažér Združenia škôl C. S. Lewisa. Martin Kríž je učiteľ na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa a spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 17. marca 2008.
