Príhovor k uvedeniu filmu, 4. júna 2008, Bratislava
“Sme presvedčení, že kanadská verejnosť a vláda potrebuje a zaslúži si počuť celý príbeh týkajúci sa tohto zložitého problému. Bolo to len pred tridsiatimi rokmi, keď nám mnohí dnešní panikári okolo globálneho otepľovania tvrdili, že sa svet nachádza uprostred katastrofy globálneho ochladzovania. … Pozorované dôkazy nepodporujú výstupy dnešných počítačových klimatických modelov, takže je len malý dôvod veriť ich predpovediam. … Veľká časť z miliárd dolárov vyhradených pre implementáciu Kjótskeho protokolu v Kanade, bude premrhaných bez náležitého odhadu súčasného vývoja v klimatickej vede.”
Keď v apríli roku 2006, v liste kanadskému predsedovi vlády Stephenovi Harperovi, adresovali tieto vety šesťdesiati renomovaní vedci v oblasti klimatológie a príbuzných vied, snažili sa týmto verejným vyhlásením poukázať na tú istú skutočnosť, na ktorú upozorňovali viaceré výzvy, deklarácie a petície vedcov z 90. rokov minulého storočia, ale napokon i najnovšia Oregonská petícia z tohto roku, ktorú podpísalo už 9 tisíc odborníkov s najvyšším vedeckým stupňom v prírodných vedách (PhD.). Reflektovali v ňom širokú bázu vedeckých poznatkov, ktoré spochybňujú pevnosť argumentov v tvrdení, že množstvo skleníkových plynov, ktoré produkujú ľudia, spôsobuje závažnú zmenu klímy.
Počet vedeckých článkov v peer-reviewed časopisoch, ktoré spochybňujú predpokladané katastrofálne dopady klimatických zmien, neustále rastie. Vedecký konsenzus neexistuje, napokon, neumožňuje to samotná povaha vedy. Onen „vedecký konsenzus“ sa stal termínom politologického slovníka a mnohokrát neznamená nič viac, než politickú podporu pre názor časti vedeckej obce k niektorej z vedeckých téz.
Ak teda skúmanie klimatických zmien patrí naďalej najmä na stoly vedeckých pracovísk, prečo práve tento problém stal sa jednou z hlavných tém medzinárodnej politiky? Isteže je prirodzeným cieľom vlád uplatňovať princíp preventívnej ochrany (ako legitímneho cieľa), lenže v tomto prípade existuje téza s ďaleko výraznejšou vedeckou podporou: tá hovorí o tom, že snaha vlád regulovať produkciu skleníkových plynov nie je racionálna a nemôže byť nikdy úspešná, pretože naráža na nezdolateľné prekážky v počítaní uhlíkovej stopy a v zásadných ekonomických rizikách tejto regulácie. Jadro pochybností nad opatreniami v boji proti klimatickým zmenám dnes už totiž nespočíva ani tak v klimatologickej rovine, ako v rovine zásadných ekonomických a právnych výhrad.
Prečo teda IPCC a Al Gore získali Nobelovu cenu mieru? A prečo Al Goreov film získal Oscara? Zrozumiteľnú odpoveď poskytuje pohľad na povahu moci, na jej slabú odolnosť voči útokom proti slobode ľudí, na jej náchylnosť k posilňovaniu právomocí politikov, ale aj na priľnavosť mnohých predstaviteľov moci ku korupcii. Téza o globálnom otepľovaní je veľmi vhodným adeptom na takéto konanie vlád, pretože – bez ohľadu na jej pravdivosť – má silnú podporu verejnosti. Na stranu poškodených totiž kladie väčšinu a na stranu škodcov menšinu. Nemožno však nevidieť, že tou menšinou sú v tomto prípade slobodné a prosperujúce spoločenstvá.
Film Martina Durkina Veľký podvod s globálnym otepľovaním (The Great Global Warming Swindle) začal byť už krátko po svojom uvedení v roku 2007 považovaný za akúsi protiváhu voči Oscarovému filmu Al Gorea An Inconvenient Truth. Al Gore, ale ani Martin Durkin nie sú klimatológovia a aj preto sa ich filmy nevyhli kritickým pripomienkam vedcov. V prípade Oscarového Al Goreovho filmu viedli až k rozhodnutiu britských súdov o distribuovaní filmu do škôl spolu s upresňujúcimi vysvetleniami. V prípade Durkinovho filmu, ktorý dnes uvidíme, rozhodli sa niektoré televízne spoločnosti (napríklad v Austrálii a v Nemecku) odvysielať ho v upravenej verzii. Verzia, ktorú dnes uvidíme, je pôvodná, neskrátená (* pozri nižšie). Posúdenie korektnosti argumentov tak ostáva na nás, divákoch.
Al Goreov film získal Oscara, Durkinov film sa dostal do úzkej nominácie pre najlepší dokumentárny film britského televízneho priemyslu v roku 2008 a zvíťazil v kategórii Najlepší dokument na Io Isabella filmovom festivale v Potenze. Pri sledovaní filmu „The Great Global Warming Swindle“ však vnímajme nielen to, čo oba filmy spája, ale najmä to, čo ich najviac rozdeľuje: zatiaľ čo Goreov film vytvára falošných nepriateľov, n apätia a hrozby, tento film sa ich snaží demaskovať.
Vážené dámy, vážení páni, pri sledovaní dnešného filmu Vám príjemne strávený podvečer.
Príspevok bol prednesený pri príležitosti uvedenia filmu The Great Global Warming Swindle na Slovensku (1. repríza, 4. júna 2008, Bratislava, viac o projekcii tu).
* Oprava
Film, ktorý sme uviedli, bol skrátenou, v súčasnosti distribuovanou verziou. Neobsahuje napríklad pôvodné vystúpenie Carla Wunscha, ktorý požadoval jeho stiahnutie z filmu. V premietanej verzii tak vystupuje osemnásť z pôvodne devätnástich účinkujúcich.
Mnoho informácií o procese vzniku filmu, jeho oceneniach, pozitívnych i negatívnych reakciách i odborných pripomienkach k filmu poskytuje Wikipedia tu.
Za chybný údaj v príhovore pri uvedení filmu sa ospravedlňujeme.
