V komunálnych voľbách by sme si mali zvoliť vyše 2 900 primátorov a starostov a približne 21-tisíc poslancov. Nie v každej obci sa tak však udeje.
Aj po týchto komunálnych voľbách sa nájdu obce, v ktorých starostu či plný počet poslancov zastupiteľstva nezvolia. Chýbajú totiž záujemcovia o tieto funkcie. Problém sa týka najmä malých obcí. Ide o také, v ktorých žije len niekoľko desiatok, zväčša starších obyvateľov. Aktívnych ľudí, ktorí by boli schopní a ochotní niesť bremeno zodpovednosti za obec, možno často porátať na prstoch jednej ruky.
Ide o obce, ktoré si musia vystačiť s rozpočtami na úrovni okolo 10-tisíc eur, čo je menej, ako má ročne k dispozícii väčšina slovenských domácností. Ide o obce, ktoré nedokážu na plný úväzok zaplatiť ani starostu, nieto ešte ľudí na úrade, ktorí by mali odborne spravovať širokú agendu po decentralizácii. Je vôbec možný rozvoj týchto obcí? Niet divu, že je núdza o kandidátov.
Ak nebude vo voľbách zvolený starosta, vo funkcii by chtiac-nechtiac mal zostať ten doterajší, kým sa v obci nenájde kandidát, neprebehnú doplňujúce voľby, po ktorých novozvolený starosta zloží sľub. Ak doterajší starosta nechce vo svojom trápení pokračovať aj po uplynutí volebného obdobia a vzdá sa mandátu, obec zostane bez starostu.
Predpokladá sa, že si poslanci spomedzi seba zvolia zástupcu starostu, ktorý bude chýbajúceho starostu zastupovať. V najmenších obciach si občania volia minimálne troch poslancov, no môže sa stať, že ani o tieto funkcie nebude záujem. Akú odpoveď na riešenie tejto patovej situácie nájdeme v platných zákonoch tejto krajiny? Žiadnu systémovú.
Riešením by bola komunálna reforma, teda zlučovanie obcí a združovanie výkonu samosprávnych funkcií pre celé skupiny obcí, nielen tie najmenšie. Tomu sa však ako čert krížu bráni najmä Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré zastupuje predovšetkým záujmy primátorov a starostov a až potom záujmy občanov miest a obcí. ZMOS vie, že ak by sa neubránilo zlučovaniu najmenších obcí, postupne by došlo i na tie ďalšie.
Tak ako v mnohých krajinách Európy. Tak ako v Dánsku, ktoré má podobnú rozlohu i počet obyvateľov ako Slovensko. Dánsko, ktoré patrí medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou a najnižšou korupciou, zrealizovalo komunálnu reformu, a tým sa pôvodných 1 300 obcí a miest postupne zlúčilo do 98 municipalít, do ktorých Dáni na jeseň 2009 volili približne 2 500 poslancov.
V hraničných situáciách, týkajúcich sa ohrozenia života a zdravia, bezpečnosti či majetku, rátame s tým, že v každej obci nie je základňa lekárov rýchlej zdravotnej pomoci, hasičov či policajtov. V každej obci nie je ani obchod s tovarom každodennej spotreby. V každej obci však máme starostu, obecný úrad a zastupiteľstvo. To má byť pre ľudí hlavná priorita?
V programovom vyhlásení sa Radičovej vláda zaväzuje, že “uskutoční komunálnu reformu, ktorá bude motivovať obce k dobrovoľnej spolupráci, spájaniu administratívnych kapacít a k spájaniu obcí”. To, že dobrovoľne to nejde, dnes už vedia hádam všetci. Vláda musí byť aktívnejšia. Na komunálnu reformu treba viac odvahy. Nájde ju Radičovej vláda?
Veľké rozdiely v kvalite služieb poskytovaných občanom za naše dane. Prázdne miesta nezvolených starostov a poslancov. Chýbajúci hlavní kontrolóri, nedodržiavanie, porušovanie a obchádzanie zákonov. Nezverejňovanie informácií, nevýhodné predaje a prenájmy majetku, škandalózne obstarávania, deficitné hospodárenie a mrhanie našimi daňami. Aj taká je a zrejme i zostane naša samospráva aj po šiestych komunálnych voľbách od pádu komunizmu. Môžeme ísť však slobodne voliť. Vďaka Novembru.
Autor je analytik KI a garant kapitoly Správa vecí verejných v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády.
Článok bol publikovaný v denníku Pravda dňa 18. novembra 2010.
