Je dôležité, aby sa zákony dodržiavali, stanovené lehoty platili, sankcie sa vymáhali a aby sme na tom všetci trvali. Vrátane vlády.
Jedno z ministerstiev sa nedávno nechalo počuť, že dlhoročná prax časti úradníkov v štátnej správe, spočívajúca v nedodržiavaní zákonom stanovených lehôt na vybavenie požiadaviek občanov, by sa konečne mohla skončiť. Zavedú sa vraj sankcie a pokuty.
Nejde však len o sankcie pre úradníkov, stále nám totiž chýba vykonateľný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorého ustanovenia by neboli bezzubé. Namiesto potreby vniesť do zákonov väčšiu dávku zodpovednosti politikov a politických nominantov, vrátane povinnosti uhradiť škody, sa debata čoskoro zrejme opäť presunie k tomu, ako by sa úradníci mohli čo najlepšie zabetónovať v pokiaľ možno doživotnej štátnej službe.
Ak chceme žiť vo fungujúcom právnom štáte, nielen to predstierať, je dôležité, aby sa zákony dodržiavali, stanovené lehoty platili, sankcie sa vymáhali a aby sme na tom všetci trvali. O to ťažšie zmienené platí, ak žijeme v krajine, kde sú dokonca i uznesenia vlády ignorované samotnou vládou.
Kto potrestá vládu?
Keď Ficova vláda dňa 27. apríla 2012 schválila program ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa), v uznesení zaviazala ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby do konca septembra 2012 materiál doplnil o „podrobnejšie vyčíslenie dopadov“. Táto úloha dodnes splnená nebola, minister ju odignoroval a vyčíslenie dopadov verejne známe nie je.
Realistickosť plánovanej sumy úspor na ministrom ohlasovanej úrovni 700 miliónov eur nie je možné overiť. Ministerstvo realizuje ESO len na základe interných analýz, ktoré odmieta v plnej miere zverejniť, neváha pritom šliapať ani po zákone o slobodnom prístupe k informáciám.
Nejde však o ojedinelý príklad utajovaného vládnutia a nezáujmu o plnenie vládnych uznesení. Pokiaľ ide o monitorovanie korupciou prerastených eurofondov, prelomovou sa zdala byť úloha, ktorou sa v uznesení zo dňa 22. februára 2012 Radičovej vláda rozhodla „zverejniť dáta o využívaní štrukturálnych fondov v rozsahu dát z informačno-technologického monitorovacieho systému (ITMS) na portáli otvorených dát“ v termíne do konca novembra 2012. Malo sa tak udiať prostredníctvom portálu otvorených dát, ktorý vznikol v rámci akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie. Nestalo sa. Na uznesenie týkajúce sa otvoreného vládnutia sa Ficova vláda vykašlala.
Otvorený dátový portál verejnej správy by si zaslúžil, aby neostal len v podobe iniciatívy, ale dostal väčšiu vážnosť a stabilitu i v podobe zákonnej ochrany. Či už prostredníctvom novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám alebo cez zákon o informačných systémoch vo verejnej správe.
Niečoho takého sa ale za tejto vlády nedočkáme. Namiesto toho sa chystá oklieštenie infozákona, ktorý je kľúčovým nástrojom občianskej spoločnosti pri odtajňovaní toho, čo by malo byť verejné. Je preto vcelku pochopiteľné, že splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač oznámil odchod z funkcie. Najvyšší čas.
Výzva pre poslancov
Je tu však i príklad, kedy vláda nesplnila nielen svoje uznesenie, ale ani požiadavku parlamentu. Dňa 8. decembra 2011 Národná rada SR uznesením požiadala vládu „vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade SR“.
Končiaca vláda Ivety Radičovej dňa 22. februára 2012 nadväzne uložila ministrom a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy „spracovať audit výkonu kompetencií verejnej správy v ich pôsobnosti do 31. júla 2012“ a predložiť na rokovanie vlády „súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy na základe výsledkov auditu výkonu kompetencií verejnej správy do 15. septembra 2012.“
Ficova vláda tieto uznesenia nesplnila a dňa 19. septembra 2012 rozhodla o posunutí termínov tak, aby bol súhrnný audit „na rokovanie vlády predložený do 1. októbra 2013.“ Ani tieto termíny vláda nesplnila. Navyše, z dostupných informácií vyplýva, že sa pustila do auditov týkajúcich sa iba segmentu územnej samosprávy. Neignorujú sa teda len termíny, ale i pôvodná obsahová požiadavka, ktorá sa týkala všetkých úrovní verejnej správy, centrálnu vládu nevynímajúc.
Vážení páni poslanci, čo nevidieť to budú dva roky odvtedy, čo Národná rada SR požiadala vládu vykonať komplexný audit verejnej správy. Nie je načase začať sa vlády dôrazne pýtať, kedy a či vôbec mieni Vašu požiadavku ako i svoje následné uznesenie vo veci auditov splniť?
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 4. novembra 2013.
