Vyhlásenie spoluzakladateľov VPN: Neprepisujme dejiny

November 1989 je míľnikom moderných dejín Slovenska. So vznikom Československa v roku 1918 a so Slovenským národným povstaním v roku 1944 tvorí trojhviezdie dejín Slovenska dvadsiateho storočia.

November 1989 je v dejinách Slovenska výnimočný. Ukončil obdobie totalitného komunistického režimu. Uskutočnil nenásilným spôsobom jeho premenu na slobodnú demokratickú spoločnosť.

Prebehol ako celonárodný plebiscit priamej demokracie a stal sa na Slovensku zrodom občianskej spoločnosti.

November 1989 bol spojenectvom aktérov združených v občianskej iniciatíve Verejnosť proti násiliu, v Študentskom hnutí, v Maďarskej nezávislej iniciatíve, ako aj v partnerstve s českým Občianskym fórom. Jeho étosom bolo nastolenie slobody, politickej plurality, rešpektu k ľudským právam a právnemu štátu bez nadvlády jednej strany. Presadenie týchto hodnôt bolo výrazom jednoty a rovnoprávnosti Slovákov, Čechov, Moravanov, Maďarov, Nemcov, Rusínov a Ukrajincov, Chorvátov, Poliakov a ďalších národností, žijúcich vo vtedajšom spoločnom štáte. Československo a po roku 1993 aj Slovenská republika tým nastúpili na trajektóriu slobodnej západnej civilizácie.

Alexander Dubček, historická postava roku 1968, sa pripojil k Verejnosti proti násiliu svojím vystúpením v piaty deň čoraz mohutnejších protestov v Bratislave a nasledujúci deň k Občianskemu fóru v Prahe. Nebol však medzi tými, ktorí sa od prvých chvíľ Novembra vložili do verejného protestu a organizovali masové zhromaždenia, vedúce k pádu komunizmu.

Dnešná politická moc na čele s Robertom Ficom, Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom November 89 síce prijala, ale skresľuje jeho zrod, priebeh a význam. Robert Fico sa vo výklade Alexandra Dubčeka posunul od mladého komunistu odsudzujúceho Alexandra Dubčeka na večné zatratenie, k jeho velebeniu, spojenému s falzifikovaním dejín. Zatiaľ čo Robert Fico si November 89 „nevšimol“, Alexander Dubček chápal jeho zmysel ako boj za slobodu a demokraciu. Nevnímal Nežnú revolúciu ako „spojenie sa celého národa za národnú emancipáciu“, ako to podáva Peter Pellegrini. Nebol politikom, ktorý by si želal rozpad Česko-Slovenska, naopak, usiloval sa hľadať také riešenia, ktoré by udržali spoločný štát.

Rovnako falošne dnes Peter Pellegrini hovorí o „uzurpátoroch novembra 89“, ktorí sa považujú „za jediných pokračovateľov jeho odkazu“. Myslí tým jeho nositeľov, aktérov a organizátorov, ktorí priviedli milióny občanov k odmietnutiu vlády jednej strany. Aktéri novembrovej zmeny si od Petra Pellegriniho vyslúžili toto označenie predovšetkým preto, lebo mnohí, aj tí nižšie podpísaní, boli a sú proti spôsobom vládnutia Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktoré odkláňa Slovensko od odkazu Novembra smerom k nacionálnemu populizmu, k autoritárstvu, proti ústavnosti a demokracii i ukotveniu Slovenskej republiky do západnej civilizácie.

My, spoluzakladatelia, členovia a priaznivci Verejnosti proti násiliu, Maďarskej nezávislej iniciatívy, Študentského hnutia a slovenského Občianskeho fóra, toto skresľovanie moderných dejín Slovenska v roku 35. výročia Novembra 1989 dôrazne odmietame.

Je dôležité pamätať si naše dejiny, odhaľovať pokusy o ich prepisovanie a zároveň ukázať chuť, vôľu, a odhodlanie znovu začať tie dejiny tvoriť.

Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum:

Peter Zajac, Bratislava

Martin Bútora, Bratislava

Peter Tatár, Bratislava

Fedor Gál, Bratislava

Ladislav Snopko, Bratislava

Rudo Sikora, Bratislava

Inge Vagačová, Bratislava

Jolana Kusá, Bratislava

Juraj Flamik, Bratislava

Milan Šútovec, Bratislava

Soňa Szomolányi, Bratislava

František Mikloško, Bratislava

Zuzana Cigánová, Bratislava

Eva Fifíková, Bratislava

František Šebej, Bratislava

Ján Spurný, Bratislava

Ján Piroščák, Bratislava

Igor Haľama, Bratislava

Michal Greško, Bratislava

Ján Štrasser, Bratislava

Juraj Hrabko, Bratislava

Ivan Mikloš, Bratislava

Danel Liška, Košice

Peter Neuwirth, Košice

Ivan Jurčišin, Košice

Daniel Pastirčák, Michalovce

Miroslav Pollák, Levoča

Nikita Slovák, Žilina

Ján Benčík, Ružomberok

Fedor Polóni, Ružomberok

Ján Hacaj, Pezinok

Roman Féder, Pezinok

René Bílik, Pezinok

Peter Braun, Levice

Lujza Bakošová, Nitra

Ľubomír Augustín, Komárno

Lubo Navrátil, Dunajská Streda

Juraj Szeleczký, Galanta

Bohuslav Beňo, Veľký Krtíš

Pavel Juraj Králik, Lučenec

Ivan Bača, Banská Bystrica

Maroš Krajčovič, Banská Bystrica

Juraj Mesík, Banská Bystrica

Oľga Kuchtová, Banská Štiavnica

Boris Kršňák, Zvolen

Jozef Vasilik, Stropkov

František Vašš, Svidník

Slavomír Flimmel, Púchov

Vladimír Savčinský, Bardejov

Zuzana Dzivjáková, Humenné

Belo Hefler, Rožňava

Daniel Brezina, Rimavská Sobota

Alexander Slafkovský, Liptovský Mikuláš

František Kurej, Liptovský Hrádok

Ľubor Guniš, Považská Bystica

Vladislav Janiš, Kysucké Nové Mesto

Maďarská nezávislá iniciatíva:

László Szigeti, Dunajská Streda

Peter Hunčík, Dunajská Streda

László A.Nagy, Bratislava

László Barak, Dunajská Streda

Ondrej Berta, Nové Zámky

Študentské hnutie:

Zuzana Mistríková, Bratislava

Boris Strečanský, Bratislava

Filip Vagač, Bratislava

Juraj Vaculík, Bratislava

Dionýz Hochel, Bratislava

Navigácia