Podľa Carla Mengera, zakladateľa rakúskej ekonomickej školy, sú peniaze výsledkom spontánneho vývoja, teda ľudského konania, nie ľudského zámeru.
Podľa Mengerovej teórie tí, ktorí chceli obchodovať, narazili na obmedzenia priamej (barterovej) výmeny a následne experimentovali s nepriamou výmenou. Ponúkali tak statky, ktoré neboli predmetom ich skutočných preferencií v nádeji, že budú lepšie obchodovateľné ako čokoľvek iné, s čím začínali predtým. Podstupujúc tieto experimenty, obchodníci neúmyselne podporovali „obchodovateľnosť” tých statkov, s ktorými experimentovali, rozširujúc ich trh, hoci len nepatrne. Následne boli ďalší obchodníci čoraz ochotnejší skúsiť obchodovanie s tým istým tovarom. Časom sa určité statky stali čoraz obľúbenejšie ako výmenný prostriedok, zatiaľ čo iné zo súťaže vypadli alebo sa do nej nikdy ani nedostali. Proces sa končí vtedy, keď sa jeden statok stane univerzálne akceptovaný ako výmenný prostriedok.
Tak sa môžu spontánne vyvinúť peniaze. Budú však takto vzniknuté peniaze tými najlepšími možnými? Ak, ako tvrdia mnohí ekonómovia, tými najlepšími možnými peniazmi majú byť neplnohodnotné fiat peniaze (editorská pozn.: nekryté a za komodity nezameniteľné symbolické peniaze, obiehajúce ako zákonné platidlá), regulované centrálnymi inštitúciami, tak odpoveď by znela „nie”. V skutočnosti sú však tieto peniaze, s ktorými sa stretávame každodenne dnes, tým typom peňazí, aký sa nemôže vyvinúť spontánne. Už len preto nie, že ak by taká vec ako fiat peniaze existovala v predmonetárnom „prirodzenom stave,” nikto by o ne nemal záujem. Nikto by nebol taký pochabý, aby sa pre ne rozhodol a považoval ich za obchodovateľnejšie ako je hociktorá iná ozajstná komodita. Lepšou voľbou by bola dokonca aj zmrzlina. Predpokladajme však, že najlepšími peniazmi sú peniaze komoditného typu. Podporia to Mengerove evolučné sily? Menger netvrdil, že to tak je, proces evolúcie, ktorý popísal, však tomu dáva veľkú nádej. Veď každý obchodník začína tým, že odhaduje, čo by chceli iní obchodníci (a najmä tí, ktorí majú nejaký požadovaný tovar). Nikto nemyslí na to, že si vyberie efektívne peniaze. Samozrejme, tak nepraktický tovar ako zmrzlina, by asi neprešiel. Náklady na udržanie jej stavu totiž prevážia akúkoľvek obľúbenosť, akú by si mohla získať. Iba blázon by stavil na niečo tak rýchlo sa kaziace. Ani iné statky, s ktorými sú problémy so skladovaním, deliteľnosťou a rovnorodosťou, by neuspeli ako peniaze. Statok, ktorý sa nehodí ako výmenný prostriedok, by v tomto procese neobstál.
Aj tak však zostáva dlhý zoznam kandidátov, vrátane niektorých, ktoré sa môžu ukázať ako veľmi vzdialené od ideálu, pokiaľ by boli prijímané ako peniaze. Dôkazom je dlhý zoznam komodít, od soli a tabaku po mušle a vtáčie perá, ktoré sa v dávnych spoločnostiach používali ako peniaze. Predstavme si však, akú spúšť by narobila v ekonomike postavenej na tabakovom štandarde napríklad tabaková pleseň.
Musíme teda konštatovať, že s trhovými silami nemožno počítať pri vzniku zdravých peňazí? Nie nutne, lebo Mengerova teória nám iba popisuje prvé, podstatné kroky tohto procesu evolúcie. Ak, ako indikujú dôkazy podporujúce túto teóriu, sa vyvinú rôzne druhy peňazí navzájom nezávisle na rôznych miestach, tak tie ekonomiky, ktoré „vyselektujú” efektívnejšie peniaze, budú za inak rovnakých podmienok rásť rýchlejšie. Rozmach obchodu zasa spôsobí, že predtým izolované ekonomiky sa spoja, aby mengerovské sily opäť presadili peniaze „väčších” obchodných partnerov nad tými, ktoré používajú ich menší rivali. Takto konkurencia a obchod spoločným pôsobením postupne zlikvidujú tie najhoršie peniaze a nechajú prežiť len tie najvhodnejšie.
Presadia sa tak napokon tie najlepšie komoditné peniaze? Žiaľ, najlepšia komodita nemusí patriť medzi tie, z ktorých sa vyvinuli peniaze na začiatku. Dokonca aj keby medzi ne patrila, môže sa stať, že prehrá s horšími peniazmi, ktoré boli vybraté v ekonomike, ktorá bola veľká na to, aby s touto komoditou začala. Napokon, ekonomika môže byť sama „zablokovaná” v štandarde, ktorý, aj keď bol pôvodne efektívny, už takým prestal byť. Takýto neefektívny výsledok je v úplnom súlade s Mengerovou teóriou.
A čo zlato, ktoré v súčasnosti vládne v rámci komoditného typu peňazí? Bolo príkladom takéhoto nešťastného výsledku alebo bolo v skutočnosti tým najlepším z najlepšieho? Zodpovedať túto otázku znamená posúdiť každý jeden alternatívny komoditný štandard. Mengerova teória nám iba umožňuje konštatovať, že zlato bolo ak nie najlepšou, tak určite nie jednou z najhorších možností. A to zo spätného pohľadu môže stačiť, aby sme ho presadzovali.
Autor je profesor ekonómie na University of Georgia (USA).
Na pozvanie KI prednáša dňa 13. mája 2013 v Bratislave a dňa 14. mája 2013 v Košiciach v rámci cyklu CEQLS. Viac o prednáške nájdete tu.
Preložil Svetozár Gavora, spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2013.
