Najnovší návrh zákona na urýchlenie vyvlastňovania má akceptovateľný cieľ, ale predpokladá protiústavné postupy.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja predložilo na rokovanie vlády návrh zákona týkajúci sa vyvlastnenia „strategických pozemkov“. Cieľom tejto normy, ktorá bude mať voči stavebnému zákonu postavenie lex specialis, je urýchlenie vyvlastnenia pozemkov pri stavbách, ktoré majú podľa návrhu strategický význam.
Rozumiem úsiliu vlády urýchliť vyvlastnenie pozemkov, ako aj zabrániť rôznym špekulantom vyžmýkať zo štátu čo najviac peňazí, ale domnievam sa, že by to nemalo byť za cenu brutálneho porušovania Ústavy a v takom rozpore s medzinárodnými zmluvami, že sa to pravdepodobne dostane až pred súd v Štrasburgu.
O čo konkrétne ide
Vláda by podľa návrhu najprv rozhodla o tom, že stavba je „strategickou stavbou“. Ministerstvo výstavby by potom do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti toho, kto má realizovať strategickú stavbu, vydalo osvedčenie o strategickej stavbe. To preukazuje verejný záujem na realizácii strategickej stavby a je potom dokladom, ktorý žiadateľ priloží k návrhu na začatie územného konania a k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania.
Je teda zrejmé, že sama existencie verejného záujmu nebude osobitne posudzovaná. Bude bez preukázaná už samotným osvedčením.
Vzhľadom na to, že návrh zákona nedefinuje pojem „verejný záujem“, pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je realizácia stavby vo verejnom záujme, bude môcť vláda uplatniť vlastnú voľnú úvahu.
Navrhovanou právnou úpravou sa vytvárajú dve skupiny vlastníkov pozemkov a stavieb. Prvá skupina sú vlastníci iných ako strategických pozemkov a stavieb na nich, kde sa v rámci vyvlastňovacieho konania bude musieť osobitne preukazovať existencia verejného záujmu.
Dotknutí vlastníci budú môcť namietať jeho neexistenciu, na ten účel navrhovať dôkazy a následne otázka existencie verejného záujmu bude môcť byť na základe správnej žaloby posudzovaná súdom v rámci správneho súdnictva. Druhá skupina sú vlastníci strategických pozemkov a stavieb na nich, kde sa v rámci vyvlastňovacieho konania a ani správneho súdnictva už nebude môcť osobitne posudzovať otázka existencie verejného záujmu. Jeho existencia bude preukázaná osvedčením vydaným na základe rozhodnutia vlády.
Bez súdnej ochrany
Zákon výslovne pripúšťa súdny prieskum. Ten však však nemôže byť z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov takejto osoby efektívny, nemôže byť dostatočnou zárukou proti svojvôli, ani nemôže reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu ochranu.
Napadnuté ustanovenia obmedzujú prístup k súdnej ochrane takým spôsobom a v takej miere, že sa pri tom zasahuje do samej podstaty práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.
Pokiaľ ide o náhradu v peniazoch za vyvlastňovaný strategický pozemok alebo stavbu na ňom, podľa návrhu zákona sa určuje jej primeranosť podľa všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom.
V návrhu zákona sa ale neuvádza, na základe žiadosti koho a v akom poradí vypracovaný znalecký posudok má byť záväzný pre celé vyvlastňovacie konanie a ako sa má postupovať, ak súčasne budú vypracované viaceré znalecké posudky rôznymi znalcami.
Je tak zrejmé, že navrhovaná úprava nespĺňa požiadavku jednoznačnosti a presnosti, a preto je v rozpore čl. 1 ods.1 Ústavy SR ako aj čl.1 Protokolu č.1 k Dohovoru.
V návrhu sa ďalej uvádza, že ak proti právoplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení strategického pozemku alebo stavby na ňom bude podaná správna žaloba na súd, vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení nebude môcť súd odložiť.
Právna úprava ex lege vylučuje možnosť odkladu, a teda neponecháva na úvahe súdu prípadný odklad vykonateľnosti.
Týmto sa opätovne vytvárajú dve skupiny vlastníkov stavieb a pozemkov, čím vytvára opätovne nerovnosť. Ústavný súd niekoľkokrát judikoval, že žiaden zákon by konkrétnemu vlastníkovi alebo skupine vlastníkov nemal obmedziť alebo dokonca odňať niektorý zo spomenutých zákonných spôsobov ochrany vlastníckeho práva bez toho, aby sa neocitol v nesúlade s ústavnou zásadou rovnosti zákonnej ochrany všetkých vlastníkov.
Ústavná norma, podľa ktorej „zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky“, zaväzuje zákonodarcu na jej rešpektovanie pri prijímaní zákona. Preto zákon môže obsahovať iba také obmedzenia, ktoré sa rovnako vzťahujú na všetky individuálne (konkrétne) prípady, ktoré sú druhovo rovnaké.
Cieľ legitímny, prostriedky nie
Pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky prijala predložený návrh, bol by podľa môjho názoru v rozpore s viacerými článkami Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pritom cieľ sledovaný návrhom zákona, a to urýchlenie vyvlastňovacieho konania, je nevyhnutné dosiahnuť inými prostriedkami. Takými, ktoré budú v súlade s Ústavou SR a Dohovorom a budú garantovať ochranu vlastníckych práv dotknutých vlastníkov.
Dosahovať tento cieľ opatreniami, ktoré obmedzujú podstatu a zmysel vlastníckeho práva, keďže znemožňujú dotknutým vlastníkom efektívne sa brániť, je v právnom štáte neakceptovateľné.
Autor je advokát a ústavný právnik. Spolupracuje s KI.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 10. septembra 2007.
Hromadnú pripomienku k návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy strategických stavieb môžete podporiť i Vy na stránkach change|net.sk tu.
