„Míňaním proti kríze a ekonomickej recesii!“ – k takémuto protikrízovému „boju“ z vlastných peňazí nabádajú ľudí „reklamní mágovia“ a z cudzích peňazí ho realizujú vládni politici. Aj v súlade so slovami ministra financií Jána Počiatka, že „šetrením by sme ublížili sami sebe,“ vláda míňa čoraz viac ako získava príjmov (nielen) od daňovníkov. Opäť sa tak stávame súčasťou vládneho experimentu života na dlh.
Príkladom sú vládou zaťaté rozpočtové sekery na aktuálny a budúci rok. Verejná správa má v roku 2009 minúť o 4 mld. € a v roku 2010 o 3,7 mld. € viac ako získa príjmov. Vláda tým na oba roky naplánovala fiškálnu dieru v objeme 7,7 mld. € (232 mld. Sk).
Memento 2009
Mementom je najmä rozpočtový rok 2009. Po niekoľko mesačnom verejnom „tajomstve“ prepadu verejných príjmov oproti rozpočtovaným a zotrvávaní ministra financií v polohe „mŕtveho chrobáka“ sa rozpočet zrevidoval až tri mesiace pred koncom roka. Vláda však znížila iba verejné príjmy, čím zvýšila deficit verejných financií v pomere k HDP trojnásobne z 2,1% na 6,3%. Napriek ekonomickému poklesu na úrovni 5,7% namiesto ekonomickému rastu 6,5% a prepadu verejných príjmov oproti pôvodne rozpočtovaným ostali verejné výdavky nedotknuté.
Rok 2009 ako prvý celý rok v čase dôsledkov finančnej krízy je rokom značnej fiškálnej diery a extrémnej výdavkovej expanzii. Verejné výdavky sa majú zvýšiť až o vyše 13%, čo výrazne presahuje infláciu. Okrem výdavkovej expanzie a neochote vlády šetriť je pre rok 2009 typické preskupovanie výdavkov v prospech tých sociálno-inžinierskych na „stimulovanie“ domáceho dopytu (napr. na šrotovné a tzv. sociálne podniky), iné plytvanie s peniazmi daňovníkov (predražené tendre a predaje pod cenu) a financovanie ďalších programov, ktoré sú v čase dôsledkov krízy ťažko zdôvodniteľné (napr. rekonštrukcia Bratislavského hradu).
Ilúzia šetrenia
Na volebný rok 2010 vláda schválila ďalšie výrazné míňanie na úkor budúcnosti, i keď nepatrne nižšie ako v roku 2009. Deficit verejných financií má byť oproti tohtoročnému nižší iba o 0,3 mld. € a má dosiahnuť 3,7 mld. € (5,5% HDP), a to napriek priaznivejším východiskovým podmienkam ako v tomto roku.
Aj keď rast verejných výdavkov sa má v roku 2010 po nadmernej výdavkovej expanzii v roku 2009 pribrzdiť, vláda naplánovala výrazné zvýšenie výdavkov, a to až o 15% (resp. o 9,5% bez prostriedkov z EÚ). Vláda tak ani v roku 2010 nepristúpi k úsporám vo verejných financiách. Ilúziu šetrenia má vytvárať plánovaný pokles prevádzkových výdavkov rezortov oproti výdavkovo nadmerne expanzívnemu rozpočtu na rok 2009. Porovnanie plánovaných výdavkov na budúci rok s tými reálnymi v roku 2008 odhaľuje vládnu rozšafnosť v míňaní: napríklad výdavky na tovary a služby majú byť v roku 2010 vyššie oproti reálnym v roku 2008 o viac ako 20%.
Podstatné zvýšenie výdavkov rozpočtu vláda na volebný rok pripravila aj vďaka viditeľným programom pre rôzne skupiny voličov: valorizácia sociálnych dávok, (zvýšený) vianočný príspevok pre dôchodcov, zvýhodnené hypotéky pre mladých, výstavba národného futbalového štadióna a ďalších futbalových ihrísk, či dotácie poľnohospodárom. Sme svedkami prehĺbenia deformovanej štruktúry verejných výdavkov v prospech tých, ktoré nesúvisia priamo s funkciami vlády (pôdohospodárstvo, šport), napríklad na úkor výdavkov na obranu, bezpečnosť a spravodlivosť.
Ťažké sekery
Zaťaté rozpočtové sekery v rokoch 2009 a 2010 prinášajú závažné otvorené i skryté finančné záťaže do budúcnosti. Podstatne zvyšujú oficiálny verejný dlh len za dva roky o 8,9 mld. € (teda 267 mld. Sk, čo je približne 65 % všetkých výdavkov štátneho rozpočtu bez prostriedkov z EÚ) z úrovne 27,6% HDP v roku 2008 na 40,8% v roku 2010. Budúci rok už má verejný dlh v priemere na obyvateľa predstavovať vyše 5 tis. € (150 tis. Sk). V ďalších rokoch to bude znamenať záťaž pre daňovníkov vo forme vyšších úrokových výdavkov.
Vyvstáva riziko, že rýchlo rastúci verejný dlh a náklady na jeho obsluhu sa v situácii primárnych deficitov (nižších príjmov ako neúrokových výdavkov) budú ako snehová guľa kumulovať, zvyšovať úroky, a tým spôsobovať ďalšie náklady pre daňovníkov. Nezamýšľaným dôsledkom vládneho míňania nad pomery a jeho deficitného financovania napríklad domácimi bankami je odsávanie súkromných úspor z trhu, vytlačovanie súkromných investícií a obmedzenie (budúcej) ekonomickej výkonnosti. Problém finančnej udržateľnosti verejných financií znásobujú riziká skrytých dlhov, ktoré nás v budúcnosti finančne zaťažia: PPP projekty, „návratné“ finančné výpomoci (napr. pre železnice) ako i nezreformovaný prvý pilier dôchodkového systému.
Šetrite, prosím!
Zvrátiť nepriaznivý trend vo verejných financiách a podporiť dlhodobo udržateľný ekonomický rast znamená nemíňať a umelo nestimulovať dopyt na úkor budúcnosti, ale ponechať priestor na tvorbu súkromných zdrojov, úspor a zamestnávania (sa). To znamená najmä zásadne redukovať verejné výdavky spolu s reformami dôchodkového, zdravotného a dotačného systému, znižovať dane a sociálne odvody a udržiavať primárny prebytok na financovanie nákladov na dlhovú službu.
Racionálne a obozretné ekonomické správanie sa by malo platiť aj v horších časoch, a to nielen pre domácnosti a firmy, ale aj pre vlády, ktoré spravujú naše peniaze. Preto, pán minister, šetrite, prosím, aby ste nám neublížili.
Autor je ekonóm KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 10/2009.
