Parlament na svojej májovej schôdzi rozhoduje i o novom zákone o kolektívnom investovaní. Nejde o nič výnimočné, iba o zosúladenie zákona s európskou smernicou známou pod skratkou UCITS IV (Undertakings for Collective Investments in Transferable Securities). V rámci tohto procesu sa preberajú takmer všetky náležitosti smernice, výnimkou je len požiadavka na kapitál potrebný na založenie novej spoločnosti.
Podľa menovanej smernice je táto požiadavka na minimálny kapitál stanovená na úrovni 125 000 eur, podľa návrhu zákona o kolektívnom investovaní by mala byť na Slovensku stanovená vyššie, a to na úrovni 730 000 eur, čo je 5,84-násobok nevyhnutného minima. Ako argument sa uvádza ochrana investora – podielnika vo fonde spravovanom správcovskou spoločnosťou a taktiež fakt, že napríklad Nemecko má vo svojej legislatíve minimálny počiatočný kapitál nastavený na 730 000 eur.
Príklad Nemecka
Ako to teda je v Nemecku? Je pravda, že v súčasnosti platný zákon v Nemecku vyžaduje 730 000 eur ako počiatočný kapitál. Táto požiadavka vznikla pri implementácii predošlej smernice UCITS III. A je tak stanovená i preto, lebo správcovská spoločnosť podľa nemeckej legislatívy má štatút investičnej banky, ktorá musí mať počiatočný kapitál aspoň 730 000 eur aj podľa smernice EÚ známej pod skratkou CRD (Capital Requirements Directive). Teda ide o spojenie dvoch subjektov, ktoré sú podľa našej legislatívy oddelené. Investičné spoločnosti (investičné banky) sa na Slovensku riadia zákonom o cenných papieroch a nie zákonom o kolektívnom investovaní.
Nemecko však navyše opúšťa takúto implementáciu UCITS vo svojej legislatíve a UCITS IV implementuje s požiadavkou na počiatočný kapitál 300 000 eur s tým, že spoločnosť nebude mať automaticky štatút investičnej banky, pričom až 50% požadovaného počiatočného kapitálu môže dodať zakladateľ vo forme poistenia na plnenie vo výške 150 000 eur. Potenciálnemu podnikateľovi teda bude stačiť mať vlastné prostriedky vo výške 150 000 eur.
Ochrana investora?
Je výška počiatočného kapitálu ochranou investora? Toto je jedno z najväčších nepochopení toho, čo má ochrana investorov znamenať. Argument zavedenia vyššej úrovne počiatočného kapitálu (730 000 eur) oproti minimálne určenej úrovni európskou reguláciou (125 000 eur) ako ochrana investora neobstojí a nenapĺňa podstatu ochrany investora. Podľa zákona o kolektívnom investovaní správcovskej spoločnosti nevznikajú žiadne právne relevantné záväzky voči klientom, ktorých prostriedky sú spravované vo fondoch. Preto správcovská spoločnosť ani nemá povinnosť vytvárať rezervy alebo iné kapitálové fondy, ktoré majú slúžiť na doplnenie majetku do spravovaných fondov. Z tohto hľadiska zvýšenie základného imania spoločnosti nevedie k zvýšeniu ochrany investorov. Ochrana investora je zabezpečená neustálou kontrolou kontrolného orgánu, ktorým je Národná banka Slovenska (NBS) a depozitárom správcovskej spoločnosti. NBS má právo odobrať licenciu alebo finančne penalizovať správcovskú spoločnosť pri neplnení si jej zákonných povinností a vyhlásiť nútenú správu nad majetkom vo spravovanom fonde.
Slovenské kauzy a realita ohľadom počiatočného kapitálu sú také, že všetky subjekty, ktoré u nás v minulosti zbankrotovali, mali podstatne vyšší počiatočný kapitál ako ten, ktorý sa vyžaduje podľa zákona o kolektívnom investovaní. Devín banka či AG Banka alebo Slovenská kreditná banka mali všetky viac než 22-násobok počiatočného kapitálu v porovnaní s vyžadovaným minimom podľa návrhu nového zákona o kolektívnom investovaní (730 000 eur). Preslávená „nebankovka“ Horizont Slovakia, ktorá dlho fungovala na Ponziho schéme (podvodná „investičná“ schéma podobná pyramídovej hre, v ktorej však nových investorov nehľadajú tí predchádzajúci na províznej báze, ale len sám jej iniciátor), mala počiatočný kapitál 152 969 362 eur – teda 209-násobok požiadavky podľa návrhu zákona o kolektívnom investovaní. Navyše treba pripomenúť, že Horizont Slovakia mal licenciu obchodníka s cennými papiermi a nešlo o spoločnosť podnikajúcu v zmysle zákona o kolektívnom investovaní. Zároveň, prostriedky od občanov vyberala cez dcéry, založené ako spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré však už nepodliehali dohľadu NBS.
Zbytočná nadmiera regulácie
Vysoká požiadavka na počiatočný kapitál nie je ochranou investorov. Treba ju vnímať skôr ako ochranu existujúcich spoločností podnikajúcich na takto regulovanom trhu. Zákonodarcovia by nemali prijímať také zákony, ktoré vedú ku korporátnemu charakteru sektorov hospodárstva. Obmedzia konkurenciu malých a stredných firiem, ale zároveň nezabezpečia, aby niekto s podvodným cieľom podnikania nezaložil podnikateľský subjekt. Je jedno, či požiadavka na počiatočný kapitál bude 10 či 100 miliónov eur – ak niekto pôjde do podnikania s cieľom podviesť klientov, tieto zdroje si nájde. Práve naopak, vysoké požiadavky na počiatočný kapitál vytvoria dojem klamlivej dôveryhodnosti a tým len prispejú k neskoršiemu rozčarovaniu klientov, ktorí sa nechajú oklamať.
Z nadmiery regulácie, ktorú vytvárajú niektoré krajiny, následne profitujú krajiny, ktoré vytvárajú nižšie bariéry pre podnikanie. Francúzsko, Veľká Británia, Luxembursko či Írsko – všetky menované prijali v minulosti minimálne požiadavky na počiatočný kapitál správcovských spoločností pri implementácií smerníc UCITS do domácej legislatívy. Rovnako tak urobia alebo už urobili aj v prípade UCITS IV. Podiel spoločností sídliacich v týchto krajinách na celoeurópskom trhu dosahuje 80% spravovaných aktív v rámci kolektívneho investovania. Nielenže to vedie k rozvoju sektora ako takého, ale zároveň to znamená, že know-how sa sústreďuje práve v týchto krajinách. Ak bude na Slovensku legislatívou bránený vznik takýchto subjektov napríklad podmienkou vysokého počiatočného kapitálu, tak sa netreba čudovať, že mnohí naši čo i len trochu ambiciózni alebo podnikania chtiví občania nakoniec skončia v zahraničí.
Šanca pre konkurenciu
Aj 125 000 eur nie je nízka hranica, veď ide o 10-násobok hrubého domáceho produktu (HDP) v bežných cenách na obyvateľa Slovenska. Na porovnanie, vo Francúzsku či Veľkej Británii ide len o troj- až štvornásobok HDP na obyvateľa. Nielenže v týchto krajinách je nižšia vstupná bariéra, než sa pripravuje u nás, ešte aj v pomere k HDP na obyvateľa sú na tom Francúzi či Briti trikrát lepšie. Vnímané z tohto pohľadu je 730 000 eur nesmierne veľa (60-násobok HDP na obyvateľa SR v roku 2010).
Pre budúcnosť krajiny, jej ekonomického rastu na báze voľnejšieho trhu a slobodnejšej spoločnosti, je potrebné eliminovať bariéry. Predovšetkým tie, ktoré neprispievajú k rozvoju ekonomiky. To, že vždy budú vznikať aj subjekty, ktoré budú podvádzať klientov alebo zbankrotujú, je realita života a trhovej ekonomiky. Stojí to však za to, aby sme dali šancu rozvoju trhu, väčšej konkurencii a možnosti vzniku takých subjektov, ktoré prispejú k prosperite spoločnosti a budú ponúkať také služby, s ktorými budú klienti spokojní.
Autor je ekonóm a spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 05/2011.
