Je to veľmi vážny film na recenzovanie od niekoho, kto ju pozná tak dlho ako ja – od roku 1972. Štruktúra filmu je jednoduchá. Meryl Streep nám v úlohe „Železnej lady“ približuje Margaret Thatcher ako vdovu, ktorá sa rozpráva so svojím manželom aj po ôsmich rokoch od jeho smrti a odmieta venovať jeho šaty a golfové palice na dobročinné účely. Polovica filmu ju vykresľuje ako starú dámu s veľkými problémami s pamäťou. Druhá polovica je sériou retrospektív mladej Margaret, približne od veku 16 do 33 rokov, ktorú skvostne zahrala Alexandra Roach, a už známej Margaret, povedzme vo veku od 45 do 65 rokov, ktorú, tiež skvostne, zahrala Meryl Streep.
Väčšina hercov bola vybraná výborne. Olivia Colman zahrala výborne dcéru Carol a rovnako tak role Notta, Priora a Heseltinea nepotrebujú byť ani predstavené – hneď viete, o koho ide. Mám pocit, že dokonca aj ich viazanky sú autentické. Žiaľ, Jim Broadbent neobstojí celkom dobre ako Denis. Mladý Denis, ktorého zahral Harry Lloyd, je oveľa pohotovejší. Meryl Streep si za túto rolu zaslúži nielen Zlatý glóbus, ale i ďalšieho Oscara. Jej výkon prekračuje čokoľvek, čo som doteraz videl. Je neskutočné, ako sa dostala pod kožu „Lady T“ a stala sa ňou.
Pokiaľ ide o detaily, je tam množstvo chýb. Boli chvíle, keď som si nevedel predstaviť, či chybu urobili scenáristi alebo či sa snažili vystihnúť zmätenosť Margaret. Neustále preskakovanie medzi 86-ročnou Lady T a tou vo veku od 45 do 65 rokov, na vrchole svojich síl, môže byť deprimujúce a jednoducho je prehnané. Bola snaha o čo najnižší rozpočet a používal sa archívny televízny materiál, ktorý zvýšil autentickosť. V scénach, v ktorých sa nám Lady T predstavuje počas jej svetlých chvíľok, nezatemnených jej problémami s pamäťou, sa prejavuje to najlepšie z Margaret. Keď ju Carol donúti ísť na zdravotnú prehliadku o mesiac skôr, stará dáma sa naštve. Na návšteve u lekára sa zdráha odpovedať na jeho otázky o svojom mentálnom zdraví. Na otázku lekára, ako sa cíti, Margaret nakoniec odpovedá: „Ľudia dnes už nemyslia. Oni len cítia… Viete, jedným z najväčších problémov dnešnej doby je, že nám vládnu ľudia, ktorých viac zaujímajú pocity než myslenie a idey.” Následne zazvoní telefón. Lekár ho ignoruje. Po treťom zazvonení ho podráždene požiada, aby ten telefón zdvihol, „lebo niekto môže naozaj potrebovať jeho pomoc“. Typická Thatcher. Nech už tú scénu napísal ktokoľvek, vedel, čo robí!
Ostávajú však dve veľké otázky. Mal byť tento film nakrútený ešte počas života Lady T? A ako ovplyvnil jej povesť? Tá prvá je ťažká. Argumentom proti je, že ak má Alzheimera, nemôže sa brániť, a ak ho nemá, tak je to lož. Vzhľadom na to, čo povedala Carol o mame, a že kancelária Lady T sa uplynulé leto zatvorila, vieme i tak, aká je pravda. V tejto veci skôr nesúhlasím s Timom Bellom a Davidom Cameronom. Keď vstúpite do verejného života, Vaše práva sa zmenia. To, čo môžete povedať a to, čo môže byť povedané o Vás, sa zmení, keď Vám bola verejná funkcia zverená.
A čo povesť Lady T? Zvažoval som viacero možností a s potešením hlásim, že som si istý, že tento film zlepší jej povesť a poučí novú generáciu o tom, akou fantastickou osobnosťou bola.
Železná lady (The Iron Lady)
Veľká Británia, 2011, 105 min.
Réžia: Phyllida Lloyd
Premiéra v SR: 1. marec 2012
Autor pôsobil ako riaditeľ britského think-tanku Institute of Economic Affairs.
Pôvodne publikované na stránkach www.iea.org.uk dňa 18. januára 2012.
Preložil Svetozár Gavora, spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2012.
