Diskusia o zavedení poplatkov za štúdium prebieha najmenej päť rokov. Zavádzajúci je preto argument o nedostatku času na diskusiu, ktorým zdôvodňuje nesúhlasný postoj voči návrhu na zavedenie školného Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). Nepravdivé informácie o aktuálne navrhovaných zmenách, ktoré sa šíria medzi študentmi, navyše odzrkadľujú „dôveryhodnosť“ študentských parlamentov (ŠP) jednotlivých fakúlt, ako aj samotnej ŠRVŠ. Môže to byť spôsobené nedostatočnými informáciami členov ŠP, alebo ich angažovaním sa v organizáciách, ktoré nepripúšťajú zavedenie poplatkov z ideologických dôvodov (Mladí sociálni demokrati).
„Zástupcovia“ študentov nemajú racionálne návrhy na systémové riešenie súčasnej situácie študentov a vysokých škôl. Bezhlavé dotovanie študentov a škôl prostredníctvom štátneho rozpočtu pritom nezaručí zvýšenie kvality výučby a ani vedomostný nárast absolventov. Proti spusteniu reformy sú aj mnohí predstavitelia fakúlt, poukazujúc na zlé sociálne postavenie študentov. Práve fakulty sú však často súčasťou organizácií, ktoré sa v rozpore so súčasným znením vysokoškolského zákona obohacujú na poplatkoch od externých študentov.
Na druhej strane ministerstvo školstva dostatočne nereagovalo na nepresné informácie, ktorými argumentujú študenti. Chýbajúca objasňujúca kampaň na vysokých školách, chýbajúce články predstaviteľov ministerstva v študentských časopisoch či dostupné a prehľadné informácie na webovej stránke ministerstva tiež prispeli k zmrazeniu naštartovania koncepčných zmien v systéme vysokoškolského štúdia.
Štartom systémovej zmeny na vysokých školách mal byť práve pripravený zákon. Zavedenie príspevkov je prvý krok. Hľadanie mimorozpočtových zdrojov a ich ďalšia diverzifikácia by mohli mať podobu prehĺbenia spolupráce s budúcimi zamestnávateľmi. Vo väčšej miere by sa mali využívať grantové možnosti, do ktorých by sa mali aktívne zapájať aj študenti. Väčší tlak zo strany študentov na dosahovanie lepších výsledkov by postupne mohol a mal viesť aj k prehodnoteniu vzťahu študent –vyučujúci a na zvyšovanie kvality škôl. Takzvané sociálne štipendiá však patria naozaj len sociálne najslabším, nemôže to byť 60 percent študentov. Prechod z neadresného a „sociálneho“ systému k systému založenému na štipendijnom prístupe na základe aktivít a výsledkov študentov by na druhej strane mohol zvýšiť vzájomnú konkurenciu medzi študentmi. Tým by sa vytvoril tlak na zvyšovanie kvality absolventov aj z druhej strany.
Marián Šrámek,
Autor je študent Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 11/2004 dňa 17.3.2004.
